Vtáctvo nečakalo na príchod jarnej rovnodennosti (20.3.) a s oteplením sa na Chránenom areáli Levické rybníky objavili prví hostia už v predstihu. O nich sme vás už informovali. Prílev ďalších vtáčích druhov je natoľko prudký, že každý deň sa u nás zastavujú nové a nové druhy. A tak možno v týchto dňoch očakávať prvý vrchol jarnej migrácie vtákov.
Migrácia vtáctva patrí doposiaľ k jedným z najväčších fenoménov prírody, ktorý môžeme každoročne sledovať. Mnohé druhy dvakrát ročne prekonávajú obrovské vzdialenosti. Na jar, kedy sa vtáky rozmnožujú, víťazia hormóny nad potravou a preto je táto migrácia kratšia a energeticky náročnejšia. Vtáky pre migráciu používajú orientačný zmysel, ktorým dokážu určiť kurz letu najmä podľa polohy Slnka. Svetlo vstupujúce do atmosféry kmitá vo všetkých smeroch, ale pri prechode atmosférou sa polarizuje, čo spôsobuje, že slnečné lúče kmitajú iba v jednom smere. Polarizované svetlo dokážu využívať aj vtáčí migranti v noci.
Niektoré migrujúce druhy sú citlivé na zmeny v magnetickom poli Zeme, tvorené siločiarami, ktorých sila a sklon sa menia v závislosti od povrchu Zeme. Iné druhy lietajúce v noci určujú svoju polohu podľa postavenia hviezd. Orientácia je založená na Polárke, ktorá ako jediná hviezda svoju polohu nemení. Tento jav vtáky dokážu vnímať a podľa neho sa aj orientovať.
V poslednej dobe čoraz častejšie pozorujeme určité odchýlky v migrácii vtákov. Napríklad zmena času príletu je odrazom stále sa zvyšujúcej priemernej ročnej teploty. Tá sa v globálnom priemere zvýšila asi o pol stupňa. Vo svojej podstate tento nárast teploty nepredstavuje pre človeka až taký významný posun, v prírode však ide o veľké zmeny. Na lokalite Levické rybníky tak možno očakávať prílety mnohých druhov, ktoré u nás len zahniezdia a odletia preč. Alebo sa tu vyskytujú iba sezónne. Začiatkom marca to okrem dvoch druhov husí boli cíbiky chochlaté a mnohé druhy kačíc, strnádok, pŕhlaviarov, dva druhy trasochvostov, potápok, labute, niekoľko druhov čajok a ďalších vtáčích operencov.
Jeden z vrcholov jarnej migrácie nastal už 21.3. – prileteli prví navrátilci zo Stredomoria, medzi ktorých patria kúdelničky lužné, ktoré hniezdia na Levických rybníkoch.
Najdlhšiu vzdialenosť prekonáva skupina tzv. subsaharských migrantov – dážďovníkov, lastovičiek či bocianov. Vplyvom stále teplejšieho zimného obdobia mnoho sťahovavých vtákov zo Slovenska ani neodlieta. Takým príkladom je drozd čierny, ktorý už roky zimuje v strednom pásme, ale napríklad aj sokol myšiar a v posledných rokoch aj ojedinelé prípady bociana bieleho napr. na území južného Slovenska.Obdobie, kedy k nám prilietajú sťahovavé vtáky v najväčšom množstve je mesiac apríl. Z uvedeného dôvodu bol 1. apríl vyhlásený za Deň vtáctva.
Ornitológovia odhadujú, že na Slovensko priletí každý rok približne 30 miliónov vtákov, z toho asi dve tretiny práve v apríli. Väčšina z nich prilieta z južnej Afriky.
Medzi prvými druhmi vtákov, ktoré prilietajú na územie Slovenska sú drozdy, škovránky a cíbiky, bociany. V druhej polovici mesiaca sú na viacerých miestach pozorované aj lastovičky. Okrem známych poslov jari, medzi sťahovavé vtáky patria aj prepelica poľná, slávik alebo kukučka, ktorá prilieta až na prelome apríla a mája. V druhej polke mája k nám prilieta aj najfarebnejší vták včelárik zlatý, ktorého kolónia hniezdi na lokalite pod Kusou horou, kde je bezprostredne ohrozovaná výstavbou rodinných domov.
Text: Štefan Čambal a Peter Hoffmann
Foto: Peter Hoffmann
POZRITE SI TIEŽ:
