Rocar renovácie Levice - Renovácie svetiel a leštenie automobilov

09152019ned
Ariela škola plávania

Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...

1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 Rating 0.00 (0 Votes)

egon zorad 20131008 1857205000LEVICE 8. októbra 2013 - Charizmatický levický futbalový odchovanec a veľký srdciar. Asi takto by sa dal charakterizovať talent levického futbalu Egon Zorád, ktorý si od začiatku svojej športovej kariéry už čo-to preskákal. Po rokoch sa opäť vrátil do A-mužstva FK Slovan Levice, aby svojimi skúsenosťami, chuťou do hry a veľkým levickým srdcom pomohol levickému futbalu opäť sa postaviť na nohy. Okrem "veľkého" futbalu brázdi aj futsalové palubovky v drese levického Futsal Team-u, s ktorým sa po rokoch dostal do najvyššej slovenskej futsalovej súťaže - Extraligy.

S Egonom, ktorý má aj reprezentačné futsalové skúsenosti a ktorý je nepochybne oporou oboch levických mužstiev, sme sa porozprávali, aby nám povedal niečo o svojich športových začiatkoch, cieľoch, ambíciách, súčasnosti i budúcnosti...

Aké boli tvoje futbalové začiatky a ako si spomínaš na to obdobie?

Musím povedať, že ako dieťa som skúšal viacero športov. Okrem futbalu som trénoval tenis alebo basketbal. Naša rodina je skôr známa na basketbalových palubovkách ako na trávniku, ale mne predsa najviac učaroval futbal. V mládežníckych kolektívoch FK Slovan Levice som prešiel rukami rôznych trénerov. Spomeniem p. Hegeduša, p. Maslena, p. Gubíka, p. Totkoviča, p. Frtúsa, p. Tarišku, ale hlavne pána tréra Ehna, ktorý ma viedol asi najdlhšie. Boli sme veľmi dobrý kolektív a myslím si, že toto sa možno dnes z mladežníckeho športu troška vytráca. Určite by som chcel poznamenať, že v mojom detskom živote ma k futbalu výrazne posunul aj p. Bridiš, bývalý riaditeľ cirkevnej základnej školy, s ktorým sme sa ako deti v hale naháňali často za loptou.

Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...
Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...

Aké boli tvoje športové ciele/ambície/sny pri tvojich začiatkoch a aké sú v súčasnosti?

Čo sa týka cieľov, to je tažké, pretože som nikdy nebol vedený k vrcholovému športu. Rodičia ma viedli vždy cestou vzdelávania sa a športu na druhom mieste, začo som im veľmi vďačný, keďže som vyštudoval Ekonomickú Univerzitu a mám titul. Samozrejme, rodičia my vychádzali v ústrety a vždy ma nosili na tréningy, hlavne moja mamina si toho so mnou zažila. Počas štúdia na vysokej škole som bol veľmi blízko podpísania zmluvy so Šaľou, ktorá hrala v tom období prelinačku do Corgoň ligy. Bohužiaľ, zranenie a krátke angažmán mi to nakoniec neumožnilo. Ale nasal som atmosféru kabíny a mohol si zatrénovať s kvalitnými hráčmi. Paradoxne ponuka zo Šale prišla v období, keď som bol na skúške v Slovane B, kde som sa samozrejme po opustení prípravy kvôli už spomínanej skúške v Šali, už nemohol zapojiť späť. V tomto období som sa často stretával s Miškom Kubalom, vtedy pôsobiacim v Áčku Slovana.
V súčasnosti by som to nazval skôr cieľmi ako ambíciami. Predsa už mám viac rokov a viem, že v kluboch sa preferujú mladí hráči. Rád by som ešte zopár sezón pôsobil v Levickom klube a pomohol k jeho stabilizácií. Samozrejme, mojim prvoradým cieľom je hrať futbal pre divákov, najmá tých, ktorí na tento krásny šport nikdy nezanevrú. V mojom prípade nie je možné hovoriť o nejakom obrovskom talente, ale všetky moje nedostatky som kompenzoval bojovnosťou, nepoddajnosťou a to, že som hral vždy so srdcom, niekedy zatienilo aj zdanlivo lepších borcov. Mojou ambiciou je teda ukázať mladým hráčom, že treba hrať futbal so srdcom a na ihrisku vydať vždy 105%.

Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...

Napíšeš nám, kde všade si pôsobil v rámci tvojej futbalovej kariéry do súčasnosti?

V rámci futbalovej kariéry je mojich zastávok viac než dosť. Spomeniem teda zastávky v mužskom drese. Po Levickom drese, ktorý je pre mňa v mojom živote ten najdôležitejší, som pôsobil v Kalnej nad Hronom, bratislavskom Čunove, počas futbalového boomu v Demandiciach, neskôr som pôsobil v bratislavskom Ružinove, pokračoval som v Rakúskom GrossEbersdorfe, neskôr opäť v Leviciach, následne vo Veľkých Ludinciach, kde by som chcel poďakovať všetkým ľuďom a spoluhráčom, ktorí mi vtedy pomohli pri mojom neľahkom odchode z Levíc a hlboko si vážim ich angažovanie. Po tejto zastávke som sa chcel už venovať viac menej len futsalu a dohodol sa s Kalnou n/h., že im pomôžem v V. lige, kde mi domáci vytvorili kvalitné podmienky a kolektív bol tiež skvelý. Ak sa mám priznať, už som nečakal, že niekam odídem a kariéru som chcel dohrať práve tam. Nakoniec však prišiel zvrat a znovu som bol oslovený ľuďmi z Levíc. I keď viacerí ľudia krútili hlavou, ako to môžem urobiť po tom, čo sa stalo, neváhal som ani sekundu a povedal, že pomôžem a rád si Levický dres oblečiem. Od tohto momentu som znova začal aktívnejšie trénovať a verím, že naši diváci uvidia čoskoro môj progres.
Ešte by spomenul zastávku v Škótskom Klube Salvessen U 21, kde som sa dostal počas mojej brigády v Edinburgu a kde ma domáci chceli angažovať do mužstva, ktoré hralo najvyššiu sútaž v tejto kategórií, ale moje rozhodnutie vtedy ovplyvnilo hlavne to, že som bol prijatý na univerzitu, ktorú som uprednostnil pred futbalom.

Túžil si sa stať profesionálnym športovcom/futbalistom už od malička?

To je snom každého športovca. Beriem to tak, že som si svoj pól-sen splnil. Futbal mi robil vždy radosť a futbalové ihrisko je to jediné miesto na planéte, kde keď vchádzam, zabúdam na akékoľvek životné problémy....

Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...

Ako Levičan si určite rokmi sledoval pôsobenie levického futbalu. Ako by si charakterizoval jeho pôsobenie v minulosti a jeho aktuálnu situáciu?

Pre mňa veľmi ťažká odpoveď. Do Levíc som sa vrátil z rakúskeho GrossEbersdorfu aj kvôli tomu, že som dal po dvoch rokoch výpoveď v Bratislave a pracovať som začal v Leviciach. Vtedy sme viacerí hrači prispeli k stabilizácií kádra a k tomu, že sa ďalší pól rok hralo o postup a kde sme v baráži postup aj reálne vybojovali, treba povedať, že to bol úspech nielen vtedajšieho trénera, ale aj p. trénera Szaba a Jožka Pavlíka. Klub sa rýchlo pretransformoval na skoro profesionálny a my, čo sme mali prácu a možno aj boli tŕňom v oku, sme sa museli porúčať. Dodnes nerád spomínam na deň, keď ma tréner Prochotský vyhodil z kabíny za pre mňa neidentifikovateľnú vec. Stojím si za tým, že výkonnosť s tým nemala nič spoločné. Následne som po odchode hral pre mňa nezabudnuteľný zápas Levice - Veľké Ludince, kde sme vyhrali 0-1. Viacero ľudí aj z radu fanúšikov mi vtedy malo za zlé, že som sa tešil z tohto výsledku. Pre mňa to bola ale satisfakcia v iných rozmeroch, netúžil som vyhrať nad Levicami, túžil som vyhrať nad hráčmi, ktorí boli označovaní za lepších, nad trénerom, ktorý so mnou nepočítal a tak ďalej.

Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...
Rozpráva sa o rekonštrukcii futbalového štadióna. Aký je na túto tému tvoj názor? Ak by sa pristúpilo k rekonštrukcii, resp. budovaniu, na ktoré časti štadióna by sa podľa teba malo najviac zamerať?

Môj názor je veľmi jednoduchý. Ak mesto nevyužije túto šancu, o 5-10 rokov bude nútené robiť opravu tohto športového zariadenia vcelku samo. Takže koniec koncov ho to výjde oveľa viac. Som ale za to, aby sa obnova urobila transparentne a aby sa do toho zapojilo čo najviac firiem z regiónu, ktoré recipročne po obdržaní zákaziek, venujú nejaké to percento zo zisku na materiálne a iné zabezpečenie futbalistov v meste. Takto lokálne si určite treba pomáhať, myslím si, že v tejto dobe to nikam inde nespeje, čo sa týka týchto sutaží.

Egon Zorád

Na domáce futbalové zápasy nechodí veľa divákov. Čo myslíš, čo je toho dôvodom a čo by podľa teba prilákalo viac divákov na štadión?

Toto je tiež ťažká otázka, pretože ovplyvniť zmýšľanie ľudí, je veľmi tažké. Našťastie tu máme skalných fanúšikov Ultra Lions, ktorí nás každý zapas ženú vpred, za čo im patrí moja veľká poklona. Myslím si, že pokiaľ sa bude hra zlepšovať a ľudia medzi sebou si budú hovoriť, že na futbal sa fakt ísť oplatí, sa to bude zlepšovať. Možno chýba troška marketingu, v tejto situácií by to ale chcelo viacej dobrovoľníctva ako nejakej platenej funkcie a samozrejme že by prospelo aj to, keby sa hrávalo v iný deň, ako keď sa hraju iné regionálne, resp. okresné futbalové súťaže.

Si univerzálny futbalista, dokonca nemáš problémy hrať na ľavej, či na pravej strane ihriska. Ktorá hráčska pozícia ti však "vonia" najviac, v ktorej sa vidíš najlepšie?

Počas môjho pôsobenia v rôznych kluboch som zastával aj rôzne pozície, takže fakt si môžem povedať, že som univerzálny typ. V poslednej dobe sa v Levickom drese objavujem v pozícií krajného obrancu, čo mi je veľmi sympatický post, no klamal by som, keby som nedodal, že ma určite láka, si aj zaútočiť. :)

Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...
Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...

Pôsobil si vo viacerých futbalových kluboch. Na ktoré tvoje pôsobenie spomínaš v najlepšom?

Ako som hovoril, moje srdce je žlto zelené, ale určite spomeniem Demandice, kde sme hrali dravý kombinačný futbal pod vedením trénera Duhonyho. Veľmi pekné obdobie som zažil v Rakúsku a osobne si myslím, že ľudia tu na Slovensku, tréneri, fanúšikovia, realizačný tím, ale aj verejnosť sa majú ešte čo učiť, aby sa kultúra tohto športu posunula tam, kde u našich západných susedov. Pôsobenie vo Veľkých Ludinciach pod trénerom Kasanom a manažérom p. Urbanom mi v ťažkom futbalovom období znovu vlialo krv do žíl, a taktiež by som chcel poďakovať vedeniu Kalnej nad Hronom, že ma promptne pustilo hrávať do Levíc a hlavne p. Soboňovi, ktorý celú situáciu vyhodnotil správne.
Za najkrajšie obdobie považujem prelom sezóny, keď nás trénoval p. Szabo a neskôr p. Prochotský, postup z baráže...vtedy tu bola vynikajúca partia skvelých futbalistov...  

V súčasnosti hráš za domáci FK Slovan Levice. Ako by si charakterizoval svoje pôsobenie v Leviciach? Ako si rozumieš s hráčmi?

V momentálnej sezóne je to dosť náročné na základe toho, že nás je stále akosi pomenej, ale verím, že sa postupne začnú zapájať aj dorastenci. Tréningy vedú dvaja skusení borci, tak Jozef ako aj Marcel sú tie správne osobnosti a sú zárukou kvality. Myslím si, že mladí chalani možu byť len radi, že majú okolo seba ikony ako oni dvaja. Marcel je právoplatný kapitán a dokazuje to každý jeden zápas!

Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...
Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...

Levické A-mužstvo v súčasnosti vedie tréner Szegény v spolupráci s asistentmi Marcelom Pavlíkom a Jozefom Pavlíkom. Ako vnímaš ich vedenie tímu a ich ponímanie hry? Stotožňuješ sa s nimi ohľadom hry?

Našu momentálnu hru musíme prispôsobovať šírke kádra, keďže je nás pomenej a nie všetci hráči hrajú svoje posty. Spomeniem len napríklad Braňa Turčana, ktorý zaskakuje na ľavej obrane, ale jeho potenciál, výdrž a futbalové umenie ho určite predurčuje do stredu zálohy. Bohužiaľ, ťažko sa plátaju diery a preto musia tréneri niekedy robiť tieto nepopulárne kroky. Verím, že čoskoro sa situácia znormalizuje a mužstvo sa zhlboka nadýchne k dobrým výsledkom.

Aké máš ciele s levickým futbalovým klubom a čo myslíš, ako dopadne mužstvo v tejto sezóne v tabuľke? Budeme hrať budúci rok 2. ligu? :)

Určite by bolo skvelé ochutnať ešte o ligu vyššiu súťaž, ale momentálne sa sústredíme na 3. ligu a na výkony v nej. Chceme pritiahnuť ľudí a hrať svižný, kombinačný futbal. Nezaoberáme sa tým, čo bude, ale čo je a preto ideme od zápasu k zápasu.Verím, že príde čas, keď budeme rozmýšľať aj v tomto kontexte.

Máš nejaké vyššie futbalové ambície, sny?

Sny a ambicie sú už dnes rôzne. Dnes je pre mňa dôležité byť uspešný v práci, starať sa o svoje zdravie a budovať si nejakú životnú cestu, no a v neposlednom rade tráviť čas s priateľkou. Futbal v mojom živote veľa znamenal a aj znamená a pokiaľ budem môcť, vždy ho hrať budem. Samozrejme, od veku závisí v akej súťaži. Život prináša veľa prekvapení a zvratov, takže sa nechám prekvapiť. :)

Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy... Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...

Pôsobíš aj vo Futsal Team-e Levice. Aké boli tvoje začiatky s futsalom a ako vzniklo tvoje pôsobenie v levickom futsalovom tíme?

S futsalom som začínal v mužste Sabrina Levice, kde ale bolo mužstvo hierarchicky usporiadané prevažne vtedy o 8-10 rokov starších hráčov a veľa priestoru som nedostal. Následne som sa počas štúdia na Ekonomickej Univerzite dostal do mužstva Semic Bratislava, vtedy vedené terajším reprezentačným trénerom p. Janíkom, kde sa mi podarilo sa v mnohom zlepšiť v tomto športe. Paradoxne počas môjho pôsobenia v Bratislave, Levice hrali o postup do Extraligy. V tomto období som nastúpil na prípravný zápas v drese Semicu proti Leviciam, ktoré vtedy viedol Dody Duhony. Niekoľko týždňov na to som sa s ním stretol a pýtal sa ma, akú mám pozíciu v mužstve a či by som nemal záujem hrať za vtedajší Šped-Trans Levice. Slovo dalo slovo a v novej extraligovej sezóne som už obliekal Levický dres.

Jazyková škola Chantal Levice Kvalitné výživové doplnky značky FITapak na chudnutie, ktoré sú vyrobené na Slovensku.
Pôsobil si aj v iných futsalových tímoch. Na ktoré tvoje pôsobenie vo futsale si spomínaš v najlepšom a ako by si charakterizoval svoje pôsobenie vo Futsal Team-e Levice?

Jedno z najkrajších futsalových období som zažil v drese Šped-Trans Levice. Myslím si, že tento kolektív bol jeden z najlepších, čo sa tu kedy zišiel, či na ihrisku alebo mimo neho. Mali sme kvalitné materiálne a hráčske zabezpečenie, klub mal ambície, na zápasy chodilo 400-500 ľudí. Čo viac si hráč môže priať? Samotný Slov-Matic tu v tej ére vybojoval remízu, keď vyrovnával v posledných sekundách, košická RCS-ka dostala výprask 6 alebo 5:0... hrali sme ako jeden celok... Po ukončení futsalu v Leviciach, som pôsobil v Mime Trnava, kde sme dosiahli taktiež pekné výsledky, či už 4. alebo 3. miesto v sezóne, ale tiež sa to tam skončilo trpko pre finančné podmienky.
Veľmi pekné spomienky mám z reprezentačných akademických zrazov a aj účastí na dvoch majstrovstvách sveta, kde som si v národnom drese mohol zahrať proti Brazílií, Argentíne, Francúzsku a mnoho iných mužstiev. Hrať v národnom drese je veľká satisfakcia za to, čo ste pre ten šport urobili. Takže toto bol taký môj vrchol. V reprezentácií sa mi podarilo aj skórovať, ale celkovú bilanciu si nepamätám.

Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...
Futsal Team Levice trénersky vedie Jozef Duhony. Ako si s ním rozumieš a ako by si charakterizoval jeho ponímanie hry? Stotožňuješ sa s ním?

Jozef je nielen skvelý tréner ale aj človek, tykáme si a ja si ho nesmierne vážim. V tom čo robí, patrí na Slovensku určite k špičke a sme veľmi radi, že tu takéhoto trénera máme.

Máš nejaké vyššie ambície, čo sa týka futsalu?

Vo futsale je to samozrejme iné ako vo futbale. Je to šport, ktorý sa derie dopredu a myslím si aj podľa ludí, ktorí nechodia veľmi pozerať na šport, že je veľmi atraktívny. Koniec koncov sa derie medzi olympíjske športy. Momentálne máme veľmi kvalitnú prvú štvorku, ktorá podľa mňa vie potrápiť hociktorý "mančaft" v Extralige. Chlapci v druhej štvorke tiež napredujú rýchlo a vidno v nich progres, takže dúfam, že sa v Extralige udomácnime a kto vie, možno sa raz bude hrať aj o medajle. :)  

Tvoju športovú kariéru sprevádzali aj zranenia. Bolo to už niekedy také vážne, že si rozmýšľal, či pokračovať v športe?

Samozrejme, zranenia sú súčasťou športu a akokoľvek niekto chce, nevyhne sa im. V kariére som zažil zopár škaredých zranení a asi najvážnejšie z nich boli zlomenina v oblasti členku, prasknutú chrupavku pod kolenom a asi jedno z najbolestivejších bol vyskočený lakeť.

Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...

A teraz trošku tvoje súkromie. Máš priateľku, svadba sa nechystá? :)

S priateľkou Nikoletou sme práve dovŕšili druhý spoločný rok, niekedy je to so mnou ťažké, pretože veľa cestujem jednak z práce a jednak na zápasy. Čo sa týka budúcnosti, tak obaja pracujeme na svojej kariére a vzájomne si pomáhame. O budúcnosti sa samozrejme rozprávame a nechávame tomu voľný priebeh. :)

Čo by si odkázal mladým futbalistom, ktorý túžia po futbalovej kariére?

Mladá generácia je dnes trošku zvláštna. Zažívam to už niekoľko rokov, mladí strácajú akýkoľvek rešpekt pred staršími hráčmi, čo je na jednej strane fajn, že sú zdravo drzí, ale na druhej strane zabúdajú, že práve od starších sa toho môžu veľa naučiť. Môj odkaz je veľmi jednoduchý. So športom ide celý život ľahšie, je to jedno, či ide o futbal, basketbal, hokej, alebo volejbal. Človek sa naučí disciplíne a pri tvrdej práci sa výsledky určite dostavia, takže každý jeden mladý človek to má v rukách sám.

zdroj: www.leviceonline.sk, fotografie: archív Egona Zoráda, www.stevofoto.net

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

PhDr. Soňa Kosorinová, klinický psychológ a psychoterapeut, Levice

Hľadaj v Leviciach a v okolí

Montáž a servis poplašných a zabezpečovacích systémov Levice a okolie - Mont Servis MaR elektro Tibor Budai
 Služby24 - Upratovacie práce - tepovanie áut

Ardox, reklamná agentúra.

Tieto stránky používajú súbory cookies.

Tým, že na stránkach zotrváte, súhlasíte s tým, že ich môžeme používať.

Dobre