Pochádza zo Zvolena a počas svojej bohatej, no krátkej a nie úplne naplnenej hokejovej kariéry pôsobil v prvoligových tímoch Detvy, Nitry, Prievidze a Trnavy. Zranenia mu neumožnili pokračovať vo vrcholovom športe a tak ho osud zavial do Levíc, kde sa podieľa na úspechoch
našej hokejovej mládeže a v žlto - zelenom drese sa stal výraznou oporou tímu HK Levice.
Aké boli Vaše športové začiatky?
S hokejom som začal v mojom rodisku vo Zvolene, keď som mal 7 rokov. Priviedol ma k nemu môj bratranec, ktorý bol o rok starší. Tak ako aj iní chlapci, aj ja som najprv začal s futbalom, no tento šport ma akosi neočaril. Hokej jednoznačne zvíťazil aj napriek tomu, že môj otec bol futbalista.
Určite ste mali nejaké vzory, ktoré osobnosti nimi boli? Ako prebiehala Vaša hokejová kariéra?
Mojím vzorom bol v tých časoch československý mládežnícky reprezentant P. Filip. Bol to výborný korčuliar aj palicový technik s veľkým zmyslom pre kolektívnu hru. Pre nás bola NHL dosť neznáma, my sme chceli v prvom rade reprezentovať rodné mesto a dostať sa tak touto cestou do povedomia svojich kamarátov. Čo sa mi aj ako 19 ročnému mladíkovi podarilo, keď som ako mladé ucho nastúpil v útoku s Konstantinidisom a Kalináčom na svoj prvý extraligový štart vo Zvolene. Toto obdobie som s odstupom času hodnotil ako prvé dotyky s individuálnym vrcholom mojej profesionálnej kariéry. Po tejto sezóne som odišiel do prvoligovej Detvy, lebo Zvolen v tom čase vypadol z extraligy a chcel následne postúpiť späť s novými posilami. Ďalej som pôsobil v Nitre, následne v Prievidzi a neskôr v Trnave, všetko v prvej lige. Keď prišli ponuky z extraligy, v tom čase zo Spišskej Novej Vsi, či z Prešova, nerozhodoval o tom hráč, ale vždy vedenie klubu, v ktorom som pôsobil, a to malo so mnou vlastné plány. Neskôr prišli na rad najhoršie udalosti športovca a tým boli zranenia. Ja som začal mávať problémy so slabinami. Najprv to vyzeralo, že sa to dá do poriadku a môžem pomýšľať na najvyššie méty Slovenskej hokejovej ligy. No ako osud chcel, tak sa aj stalo a ja som už kvôli zraneniam ako 26 ročný nemohol ďalej hrať profesionálne ani I ligu. Súčasne s mojou hokejovou krátkou kariérou som vyštudoval FTVŠ UK v Bratislave. Čo sa mi neskôr ukázalo ako malé víťazstvo, že som mohol aj naďalej zostať pri športe, ktorý som mal od malička v srdci a v ktorom som si nie úplne naplnil svoje ambície. To ma vlastne aj priviedlo do Levíc, kde som sa začal venovať mladým hokejistom a učiť na 4 ZŠ Pri Podlužianke. Na niekoľko rokov som pôsobil aj v trénerskej práci v Nitre, kde som trénoval mládež ( starších žiakov a extraligový dorast ).
Čo pokladáte za svoj najväčší úspech?
Za svoj najväčší úspech považujem titul Majstri Slovenska so staršími žiakmi v Nitre. S Levicami som aj naďalej nestratil kontakt. Popri trénerskej práci v NR som hrával za seniorov Levíc. Tu som prežil aj veľmi pekné amatérske hokejové časy, keď sme hrali o postup do I SNHL, ale aj keď sme hrávali s chlapcami o čo najlepšie umiestnenie v II SNHL. Jednou vetou, bolo to pekné obdobie. Človek spoznal nových kamarátov a hlavne nadšencov robiť hokej v neľahkých časoch.
Tím HK Levice do nadstavbovej časti nepostúpil ...
V tejto sezóne sme odohrali zápasy len základnej časti aj keď cieľ bol postup do nadstavby. Žiaľ nepodarilo sa. Musím spomenúť a tento neúspech pripísať hlavne tomu, že po minulej, zatiaľ z môjho pohľadu najúspešnejšej sezóne Levíc, keď sme skončili tretí na Slovensku ( II. SNHL ), nám z kádra odišli výrazné opory. Boli to skúsení hráči s extraligovou minulosťou ako D. Socha, J. Jacko, P. Martiška, T. Segíň. Ďalší sa niekedy nemohli venovať hokeju naplno kvôli povinnostiam v práci, či v škole. Toto sú objektívne príčiny, prečo sme tento rok nemohli pôsobiť v nadstavbe a hrať o postup do I. SNHL. Prišli síce mladí, ale menej skúsení hráči. To znamená, že doba prípravy mladších hokejistov si vyžaduje nejaký čas na to, aby sa znovu levický káder dostal do bojov o I. SNHL. Som presvedčený, že ten čas určite príde.
Počas sezóny 2010 / 2011 bola problematická aj otázka trénera seniorského tímu. Mohli by ste popísať vzniknutú situáciu na trénerskom poste?
Čo sa týka trénerského postu v tejto sezóne, môžem povedať len toľko, že sme trénera po minulej úspešnej sezóne mali aj pre tú nastávajúcu. Bohužiaľ p. tréner Brňo mal záujem pôsobiť v Leviciach aj naďalej, no jeho hlavný zamestnávateľ mu to neumožnil. Tak sme trénera mužov museli riešiť v čase, keď už tréneri zvyčajne majú podpísané pevné zmluvy s klubmi. Nakoniec sme trénersky post vyriešili angažovaním p. V. Matejova ( brat kapitána Levíc J. Matejova ).
Ako by ste charakterizovali atmosféru v mužstve počas uplynulej sezóny?
Môžem povedať, že atmosféra v mužstve bola adekvátna k úspechom, či k neúspechom v sezóne. Viete, keď sa darí je všetko ok, vtedy nič nikomu nevadí, všetkým chutí hrať hokej ešte aj doma pri večeri. No keď sa nedarí, tak je všetko presne naopak. Ďalej môžem povedať, že aj keď sa tu hrá hokej na amatérskej úrovni ( tým myslím, že hráči nie sú za svoje účinkovanie platení ani nemajú poloprofesionálne zmluvy ), musia hráči nájsť v sebe profesionála prístupom k daným povinnostiam. Toto mi u niektorých chýbalo. Treba si uvedomiť, že hokej v Leviciach má tiež už nejakú tradíciu a ľudia si ho zaslúžia vidieť v čo najväčšej možnej kvalite. Však je to slovenský šport č. 1, tak nech ho máme aj naďalej a vždy na vyššej a vyššej úrovni aj v Leviciach.
Dosiahli ste už svoje hokejové ciele alebo máte ešte nesplnený sen, ktorý by ste chceli dosiahnuť?
Moje hráčske hokejové ciele, sa ako som už povedal, bohužiaľ nestihli naplniť, ale za to mám nové a to hlavne v pozícií trénera. Ako som už spomenul, venujem sa mládeži a cieľ s touto mojou ďalšou hokejovou etapou je pre mňa obrovskou výzvou. Tu v Leviciach hráme žiacku najvyššiu súťaž a nehráme ju zle. Je tu aj veľmi dobrý a hlavne trpezlivý kolektív trénerov, ktorí tieto naše deti od malička učia umeniu hokeju a to vám môžem povedať, že to nie je vôbec ľahké. Už sme tu vychovali niekoľko hokejových mládežníckych reprezentantov a ďalej mladých hráčov, čo hrávajú po celom Slovensku tie najvyššie súťaže. Trochu nám skresľuje kvalitu práce nižšia základňa v tých najmladších kategóriách. To sa ale s postupom času rýchlo mení a dokonca v záverečných žiackych kategóriách predbiehame družstvá, ktoré nám v minulosti nadeľovali veľké prehry. Tu musím ešte raz vyzdvihnúť veľmi kvalitnú trénersku prácu a vzájomnú spoluprácu všetkých levických trénerov od predprípravky až po 9 ročník, vedenia klubu HK Levice a 4. ZŠ Pri Podlužianke, kde máme umiestnené hokejové triedy. Keď to zhrniem, mojimi cieľmi zostávajú aj naďalej v spolupráci s trénermi posúvať kvalitu hokejových tried, ktorá by mala vyvrcholiť postupom našich dorastencov v priebehu 3 rokov do najvyššej dorasteneckej súťaže. Ďalej dopomôcť v budúcnosti postupu levických seniorov do I. SNHL .
Vaše rodinné zázemie?
Som ženatý, spolu s manželkou máme jedného syna a druhého čakáme toto leto.
Ako trávite svoj voľný čas?
Môj voľný čas, ktorého je pri mojej práci dosť málo, sa snažím predovšetkým tráviť s mojou rodinou. Sme športová rodina, tak sa venujeme prevažne spoločným aktivitám ako je atletika, tenis, lyžovanie ( všetko rekreačne ).
zdroj: ms, foto: archív J. Beňuša
