LEVICE 24. septembra 2011 - Marcel Pavlík pôsobil naposledy v českej Karvinej. Ako hovorí, mal šťastie, že na sklonku kariéry si našiel taký kvalitný klub. Tri mesiace zaskakoval playmaker aj na poste pravého obrancu.
Chlapec z dediny
Futbalista Levíc vyrastal vo Zvolenskej Slatine. „Je to malá dedinka pri Zvolene, známa je najstaršou bryndziarňou na Slovensku, ktorú poznajú hádam v celej strednej Európe.
Ako každý chlapec som sa zaujímal o futbal, hokej aj tenis. Nakoniec vyhral futbal, azda aj preto, že sme bývali hneď vedľa ihriska. A na hokejové tréningy bolo treba skoro ráno vstávať,“ smeje sa skúsený záložník.
Vojenčina v Bystrici
S futbalom vážnejšie začínal v Detve, kde najskôr hrával druhú dorasteneckú ligu, neskôr aj tretiu najvyššiu súťaž v seniorskej kategórii. Marcel potom odišiel na vojenčinu do Banskej Bystrice, kde hrával s takými hráčmi ako Greško, Babnič, Strelec v bráne bol Juračka. „Po vojne som si hľadal ďalší angažmán a prišiel som na skúšku do Levíc. Tréneri Černák s Maslenom si ma vybrali, tak som tu tri roky ostal.“ Ďalšie Marcelove kroky smerovali pod Zobor. „V Nitre bol zhodou okolností trénerom Jozef Prochotský, pod jeho vedením som sa dostal do ligy, v Nitre som odohral tuším 28 zápasov.“
Vzápätí prišiel životný prestup do Trnavy. „Najskôr som si to myslel aj ja, ale nesadli sme si s trénerom Adamcom, ktorý ma „zarezal“, tak som to aj oľutoval. Zranil som sa, tak som sa rozhodol, že si budem hľadať nový klub,“ hovorí Marcel.
Rozhodol proti Slavii
Nakoniec zakotvil znovu v Leviciach, neskôr v Močenku a napokon v Čechách. „U našich susedov mám pekné spomienku na Karvinú. Hrávala sa tam druhá česká liga, ktorá je naozaj výborná. Chcel som tam vydržať čo najdlhšie, Karivná je klub na vysokej úrovni, čo sa týka materiálneho zabezpečenia, infraštruktúry, reklamy. Bol som tam dva a pol roka, jeden čas som zaskakoval aj na kraji obrany. Síce neviem ako, ale uhral som tam čo bolo treba,“ smeje sa Pavlík.
V pamäti mu z toho obdobia utkvel aj jeden gól. „Hrali sme pohár proti pražskej Slavii. V prvom domácom zápase sme vyhrali 1:0, hralo sa pred sedem tisíc divákmi, gólmana Vaniaka som prekonal strelou spoza šestnástky priamo k žrdi. Bohužiaľ, u nich sme potom prehrali 2:0 a vypadli,“ hovorí.
„Na Slovensku boli dobré zápasy v Trnave, potom napríklad v Močenku. Hrali sme vtedy prelínačku, prišiel Inter, Rimavská Sobota. Veľké derby sa hralo práve s Trnavou, ktorú prišlo do Močenku povzbudiť dvetisíc fanúšikov, takže futbalové zážitky určite sú,“ hovorí Pavlík.
Znovu v Leviciach
Do dnešného levického mužstva sa dostal vďaka trénerovi Prochotskému. „Oslovil ma, spýtal sa, či by som nemal záujem vrátiť sa domov. Zhodou okolností mi práve v tom čase končila v Karvinej zmluva a už som aj s manželkou uvažoval, že sa vrátime domov, hlavne kvôli dvom dcérkam. Takže som trénerovi kývol. Som v Leviciach, tu bývam, nemusím za futbalom cestovať, to je tiež výhoda.“
Pavlíkovi sa tiež páčila vízia generálneho sponzora do budúcnosti. „Zatiaľ by som povedal, že sa so všetkým zoznamujem, s kým vlastne hrám, čo sa tu deje. Bol som zvyknutý, že som jeden z najstarších hráčov v mužstve, ale moji spoluhráči už mali niečo odohraté, boli to výborní futbalisti, pretože tá druhá česká liga je už akoby predpríprava na najvyššiu súťaž. V Leviciach mladíkov učíme, odovzdávame im skúsenosti, tréner Prochotský s tým má bohaté skúsenosti, je to veľký pedagóg. Povedal by som to tak, že zatiaľ sa to všetko kryštalizuje a formuje. Ľudia nemôžu teraz čakať, že budeme za pol roka majstri sveta. Treba byť trpezlivý, poctivo makať a potom sa dostavia aj väčšie úspechy,“ hovorí Pavlík. „Chcel by som mužstvu pomôcť, hrať čo najdlhšie, na druhej strane viem, že je to ťažké. Ale spoločne chceme levický futbal zviditeľniť a dostať ho do vyšších súťaží. Potenciál na to je, ale hovorím, je to beh na dlhú trať.“
Tetovania a rodina
Na futbalistoch dnes často vidíme tetovania. Tento trend sa postupne dostáva do popredia, neobišiel ani Marcela Pavlíka. „Mám ich niekoľko, ale neukazujem ich rád. Každé moje tetovanie má zmysel a chcem ním vyjadriť niečo dôležité. Napríklad narodenie oboch dcér, mám iniciály seba, manželky a oboch detí. V čínskom horoskope som narodený ako drak, tak som si dal urobiť aj takýto motív.“ Tetovačky mu robí Levičan Vlado Régi. „Bol som za ním aj vtedy, keď som sa zranil a nemohol som hrať. Psychicky ma to trošku poznačilo, tak som sa rozhodol pre tri čínske znaky. Zdravie, rodina a láska.“ S manželkou Kingou má vytetovaný rovnaký motív.
Marcel má dve dcéry, Jasmínu a Kiaru, ale ako hovorí futbalistky z nich zrejme nebudú. „To asi nie, aj keď staršia Jasmína chodí na tenis a šport ju baví. Kiara je ešte malá, má tri a pol roka, u nej badáme, že ju baví tancovanie, tak uvidíme,“ smeje sa.
zdroj: Tomáš Bačík, foto: Ing. Ladislav Kuštek
