Michael Bernard: „Naša sila tkvie v rýchlej a útočnej hre“

LEVICE 21. marca 2011 - Počas svojej 10 ročnej cesty naprieč Európou si vyskúšal tie najkvalitnejšie európske súťaže a obliekal dresy tímov v najvyššej gréckej, talianskej, nemeckej a českej ligy. Zahral si v anglickej reprezentácii a a zúčastnil sa aj Svetovej univerziády. Dvestotri centimetrov vysoký anglický pivot pôsobí v Leviciach už tretí mesiac a s našimi súpermi zvádza tvrdé podkošové súboje, tentokrát na slovenských palubovkách.

Aké boli Vaše basketbalové začiatky?

Basketbal som začal hrávať keď som mal 13 rokov a pritiahol ma k nemu môj bratranec. Predtým som sa venoval futbalu, ale bol som dosť vysoký a tak ma bratranec zavolal, aby som si sním šiel zahrať basketbal. Tak som šiel a odvtedy som v tom pokračoval . Všetko sa to začalo v Manchestri. Hral som 5 rokov za tím Manchester Giants, rovnako som reprezentoval Anglicko v národnom tíme.

Určite ste aj Vy mali, možno stále máte, svoj športový vzor? Kto ním bol?

V súčasnosti nejaké vzory už nemám, ale asi ako každý aj ja som mal rád Michaela Jordana, Magic Johnsona, Kareem Abdul-Jabbara. Toto boli moje basketbalové vzory, na ktorých som vyrastal.

Čo pokladáte za najsilnejšiu stránku levického tímu?

Naša sila tkvie v rýchlej a útočnej hre. Podstata našej hry začína mnou a končí Mike-om, Esianom a ostatnými chlapcami. Pretože ak ja zaberiem, zaberieme všetci. Kľúčom k úspechu je útočná a agresívna hra celého tímu.

V čom má mužstvo slabiny?

Myslím si, že ak nedodržiavame taktiku, nehráme tímovo, každý hráč hrá voľnejšie, mužstvu to neprospieva. Potom to na palubovke vyzerá hrozne. Ak hráme príliš voľne, prehrávame. Myslím si, že práve toto je jediná slabina nášho tímu.

V poslednom kole základnej časti ste porazili domáci Svit pomerne vysoko, čomu pripisujete tento výkon?

Naše víťazstvo bolo založené opäť na útočnej hre a napádaní súpera. Začali sme pomalšie, no v druhej štvrtine sme hrali veľmi útočne. V tretej štvrtine sme vytvorili taký tlak, že Svit nám už nedokázal odpovedať. Vytvorili sme si 20 bodový náskok, to bolo rozhodujúce. Potom sa skóre viac menej len udržiavalo.

Aká bola nálada v autobuse cestou domov?

Nálada bola výborná. Všetci sa rozprávali, smiali sa, vtipkovali. Bola to dlhá cesta domov, pozerali sa filmy, hrali hry, počúvala sa hudba. Niektorí spoluhráči boli poriadne unavení a tak zaspali. Atmosféra bola vynikajúca, ako sa patrí na vstup do play-off.

V tomto dueli ste sa zranili, je to vážne? Zasiahnete do súboja s Handlovou?

Áno, v tretej štvrtine som si obnovil zranenie. Mal som problémy s pätou. Počas hry som tvrdo dopadol na nohu, cítil som, že to nebude dobré. No adrenalín ma držal v hre, vôbec som na to nemyslel. V tretej štvrtine to začalo tak silno bolieť, že som musel prestať hrať. Absolvoval som niekoľko liečení a rehabilitácii, do zápasu s Handlovou by som už mal zasiahnuť.

Do prvého kola play-off postupuje BK Astrum Levice z tretieho miesta, má tak aj výhodu domáceho prostredia. Aké sú Vaše očakávania?

Neočakávam, snažím sa neočakávať príliš veľa. Riadim sa poverou, že keď očakávaš príliš veľa a nestane sa tak, znamená to veľké zlyhanie. Ku každému zápasu pristupujem tak, že sa snažím hrať agresívne a vyhrať každý zápas, ak je to možné. A do súbojov play-off nevstupovať na 100 ale na 110%. Takže som motivovaný hrať lepšie ako v predchádzajúcich kolách. Pre Levice je veľmi dobré, že sme skončili na treťom mieste. Budeme hrať v domácom prostredí, určite nás príde povzbudiť plná hala. To že hráme doma je veľkou výhodou, keď sme doma, hráme na inej úrovni. Ak by sme hrali vonku, naša hra by bola možno viac ustráchaná. V play-off je veľmi dobré začínať doma. Samozrejme, na domácej palubovke je dôležité vyhrať, pretože do ďalšieho kola by sme mohli vstúpiť s výhodu už doma vyhraného zápasu.

Handlová aj Levice avizujú zdravotné problémy vo svojich kádroch. Vy by ste teda nastúpiť mali, ako sú na tom ostatní naši hráči?

Dúfam, že ak všetko prebehne ako má, ja v už stredu proti Handlovej hrať budem. Vo Svite sa však zranil aj Denis Toroman. Vyzerá to zatiaľ tak, že Denis bude týždeň –dva pauzovať.

Aké sú Vaše ciele a úspechy?

Mojím basketbalovým cieľom je neustále víťaziť. Stať sa víťazom ligy v ktorej hrám, víťaziť so svojim tímom. Chcel by som pomôcť Leviciam k výraznému úspechu. V osobnom živote je mojím najväčším úspechom moja rodina, moje deti, moja manželka. Mám dve deti, 6 a 8 ročných chlapcov a tretie, dievčatko, je práve na ceste.

Ako trávite svoj voľný čas? Ako najradšej relaxujete?

Veľa svojho voľného času trávim sledovaním televízie. Väčšinou nikam nechodievam, pozerám telku, hrám sa na počítači, rád hrám hry. Ale väčšinou sledujem televíziu, basketbal, filmy a rôzne relácie, takto relaxujem. Medzi moje obľúbené filmy patrí celá trilógia Matrix a rovnako Smrtonosná pasca.