LEVICE 12. júna 2012 - Na Základnej škole Andreja Kmeťa sa pedagógovia vo veľkej miere venujú rozvoju kreativity žiakov aj v oblasti vlastnej tvorby. V rámci projektu Škola tvorivého vzdelávania žiaci vytvárajú aj tematicky zamerané zborníky, ktoré prezentujú pred svojimi spolužiakmi.
Z nich možno spomenúť súbory rečníckych prejavov s názvom Rétorika sa ešte nosí?, humorné spracovanie slovenskej frazeológie Frázy trochu inak či zbierku umeleckých opisov Poézia prírody. Vytvorili aj „lesné“ knihy, v ktorých umelecky, slovne, aj výtvarne spracovali svoje úvahy a myšlienky o význame lesa, či básničky o jeho zvieracích a rastlinných obyvateľoch.
Najlepšie literárne pokusy žiakov, budúcich básnikov a spisovateľov, sú pravidelne oceňované v okresných až celoslovenských kolách súťaží vo vlastnej tvorbe. Z tých najvýznamnejších môžeme spomenúť niekoľko ocenení /strieborné a bronzové pásma/ v celoslovenskej súťaži Kukučínova literárna Revúca, hlavné ceny v súťažiach Prečo mám rád slovenčinu, Dúha alebo O cenu Zlaty Dônčovej. Tieto úspechy dokazujú, že vyjadrovanie myšlienok prostredníctvom umeleckého slova naši žiaci zvládajú vynikajúco.
|
|
 |
Práve z týchto dôvodov sa 7. júna 2012 uskutočnil II. ročník celoškolského podujatia Kus môjho srdiečka v prednese vlastnej tvorby poézie a prózy. Literárne popoludnie otvorili piesne tekovského regiónu v podaní našej žiačky Andrejky Popielovej, ktorá svojím spevom otvorila srdcia príjemne naladenému publiku. Nasledovali prezentácie diel už skúsených ale aj začínajúcich autorov.
Básnici vyjadrovali hlavne lásku k matkám, prírode, objavili sa však i texty náročnejšej reflexívnej lyriky. V próze boli obsiahnuté prevažne subjektívne zážitky autorov, denníkové zápisky, objavili sa však aj ukážky fantastickej literatúry. Texty boli plné zaujímavých myšlienok, nevšedných básnických obrazov plné radosti a hravosti, plné lásky. Veď ukrývali kus detského srdiečka.
Ukážka básne našej najúspešnejšej autorky:
Marína Urbanová: Zvädnuté kvety
Zvädnuté kvety
Bez vône a farby
Dýchajú smrť
Pijú život
Môj
Zabudnúť sa nedá
Tak ako sa kvety neprebudia
A nerozkvitnú
Plakať pomáha
No nevylieči
Ani mŕtve kvety dážď ešte nevzkriesil
Zabiť sa je márne
Nič sa tým neskončí
Trhám lupienky zvädnutých kvetov
Jeden po druhom
Čakám na odpoveď
Ale tá neprichádza
Som nemá
Drvím kvet medzi prstami
Na rukách mám krv kvetov
Som slepá
Zatváram a otváram oči
Znova a znova a znova
No nič sa nemení
Všade okolo mňa je len prázdnota
Čakám
Na vôňu zvädnutých kvetov
Kvetov už niet
Vyschli a rozpadli sa
Už nebudú voňať
Strácam
Cítim
Som bezradná a prázdna
Z kvetov ostal len prach
Som plná krvi
Cudzej
Rozfúkavam prach z kvetov do vetra
Umieranie sa končí, smrť začína
zdroj: Mgr. Margita Škutová, Základná škola Andreja Kmeťa, Levice
