V spolupráci s nezávislým pozorovateľom Bc. Ľubošom Baranom sme sa rozhodli prinášať Vám seriál s pohľadmi na verejné dianie na politickej scéne. Na začiatok si zvolil predstavenie vlastného pohľadu na aktuálne rezonujúcu tému, a tou je Euroval.
Môj prvý príspevok by som rád venoval Eurovalu. Väčšina občanov Slovenskej republiky je proti jeho navyšovaniu a niet sa čomu čudovať. Veď po Estónsku, ktoré poskytne 13,9 % HDP, sme druhým najväčším prispievateľom s 11,7 % HDP. Je to v prepočte 1 422 eur na jedného obyvateľa Slovenska.
Prečo krajina, ktorá má sama problém s verejnými financiami, má zachraňovať krajinu, kde je priemerný zárobok mnohonásobne vyšší ako u nás? Nemeckí bankári vedia, že Grécko svoj dlh nedokáže nikdy splatiť. Preto žiadajú politikov eurozóny, aby akceptovali platobnú neschopnosť Grécka a znížili tak hodnotu gréckeho dlhu. Je nad slnko jasnejšie, že Grécko dlh nesplatí teraz, ani v budúcnosti. Domnievam sa, že malo ísť do nútenej správy Európskej únie až do času, kým sa jeho ekonomická situácia nevyrieši.
Len naša krajina sa postavila proti a bola odsudzovaná. Sme suverénny štát a keď sme nemali tendenciu schváliť navŕšenie valu, boli sme vyvrheľmi. Predseda Európskej komisie José Manuel Baroso dokonca kvôli problémom so schvaľovaním navršovania na Slovensku navrhol ukončenie používania princípu jednomyseľného rozhodovacieho procesu v eurozóne. To znamená, že teraz má každá členská krajina právo veta, čo sa im evidentne nepozdáva. Nikde nie je napísané, že sme museli schváliť val. Mohol nám byť udelený napríklad opt-out. Pre vysvetlenie: Opt-out je vlastne výnimka v európskej legislatíve, ktorá už bola v minulosti udelená napríklad Veľkej Británii pri dojednávaní Maastrichstkej zmluvy. Vyjednali si zrušenie povinnosti prijať euro po vstupe do eurozóny.
Urobili sme dobre, že sme predsa len podporili navŕšenie eurovalu a podporu nezodpovedných krajín? Na Slovensku si uťahujeme opasky, pracujeme za minimálnu mzdu a ideme zachraňovať podstatne bohatšie, ale nezodpovedné krajiny. Blížia sa predčasné voľby, a preto by sme sa mali zamyslieť - kto je ten pravý? Bolo by dobré, aby sa do vlády dostali aj nezávislí poslanci? Bolo by lepšie, keby sa dohodli koaličné strany s opozičnými? Na tieto otázky budeme postupne dostávať odpovede. Ale k tomu, aby boli tieto odpovede pre nás prijateľné, sa musíme pričiniť aj sami participovaním na všetkom, čo sa nás bytostne týka.
zdroj: Bc. Ľuboš Baran
