LEVICE 7. júla 2012 – V Galérii Jozefa Nécseyho Tekovského múzea v Leviciach sa v stredu 4. júla 2012 konala vernisáž výstavy otca s dcérou - Dušana Baču a Ivony Koprdovej pod názvom „Dotyky s kovom Nôž a šperk“.
Pre vyštudovaného strojného zámočníka a experimentátora s večne nepokojnou dušou Dušana Baču je najväčšou školou život sám. Zasvätil ho umeleckému nožiarstvu. Jeho kvality už ocenilo mnoho súkromných zberateľov tohto umenia a to nielen zo Slovenska. Ako nám sám prezradil, na výrobu svojich nožov používa výhradne kvalitné a ušľachtilé kovy – švédsku damaškovú oceľ a ručne kovanú uhlíkovú oceľ od majstra Vladimíra Puliša z Kremnice. Rukoväte nožov zdobia rôzne druhy domácich a exotických drevín – javor, krušpán, orech, slivka, ale aj eben, hadie a železné drevo, africké drevo padouk a podobne. Veľmi rád však používa aj exotické a mimoriadne vzácne materiály ako kosti dinosaura, zuby mamuta, kel mroža, slonovinu, kožu pytóna, rajnoka či leguána. V jeho prácach však nájdete aj polodrahokamy, perleť, koral, meteorit a podobne.
„Keď som začínal, nepovažoval som svoju prácu za umenie a musím povedať, že za umenie ju nepovažujem ani dnes. Je to len remeslo, ktoré je spravené veľmi dobre. Myslím si, že dnes je umením nič nespraviť a dobre predať. Celý život som pracoval so železom. Železo vo vás evokuje stále niečo nové. Už od malička ma zaujímali hlavne nože, začínalo to rybičkou, neskôr to boli väčšie nože a nakoniec to bola túžba spraviť si nejaký nôž pre seba. Dnes som dospel k tomu, že dokážem vyrobiť nôž na zákazku podľa predstáv, alebo želania a to s použitím netradičných materiálov. Mojim hlavným cieľom je vyrobiť nôž, aký nie je možné bežne dostať v obchodoch,“ rozhovoril sa talentovaný umelecký nožiar.
„Na noži už v súčasnosti podľa mňa nie je možné vymyslieť niečo nové. To všetko za nás vymysleli už naši predkovia. Väčšinou však robím len zatváracie nože, pretože práve pri nich som získal väčšie inšpirácie. Pri ich výrobe kombinujem rôzne netradičné – ručne kované materiály – damaškové ocele, prípadne aj švédske nerezové ocele. Na rúčky používam fosílne materiály, ako sú rôzne kosti, mamutovina, korály a kombinujem ich s exotickými drevinami, zubami mamuta a podobne. Všetky tieto fosílne materiály sa však najskôr musia stabilizovať, pretože sú milióny rokov staré a keď sa dostanú na povrch, spracovaním by sa rozpadli. Musia sa teda vysať vo vákuu, napustiť epoxidovou živicou, ktorá je prifarbená, následne tak každý materiál získava určitú farbu a štruktúru. Tie veci sú neopakovateľné, každý výrobok je originál,“ opisuje jedinečnosť používaných hmôt Dušan Bača.
A aké sú ambície nadaného umelca? „Mám ešte veľmi veľa cieľov a ambícii, ktoré by som chcel spraviť. Otázkou však je, či ich ešte stihnem. Mám 65 rokov a čas je neúprosný, ten je mojím nepriateľom, pretože mi uberá zo života. Chcel by som však vo svojej práci pokračovať ďalej a ľudia, ktorí moju tvorbu vidia, boli spokojní,“ a pokračuje „môžem spomenúť, že ku každému nožu je dodávaný certifikát s doživotnou zárukou. Je však potrebné zaobchádzať s ním podľa toho, na čo je určený. Vtedy je nôž nezničiteľný.“
Viac informáciii o levickom nožiarovi Dušanovi Bačovi sa môžete dozvedieť aj na jeho web stránke www.nozebaca.sk
Vyštudovaná spracovateľka kovov a drahých kameňov – priemyselná dizajnérka Ivona Koprdová, ktorá sa venovala aj pedagogickej činnosti, sa aj doteraz venuje práci s deťmi a organizuje tvorivé dielne. Jej záľuba v rôznych výtvarných technikách a spracovaní materiálu ju priviedla k práci so sklom a tiffany technike. Jej veľkou ambíciou je posúvať vlastné hranice výtvarného výrazu v oblasti šperku a dokázať pretaviť prvotný nápad, myšlienku, skromný príbeh či skryté obrazy v cínový artefakt. V jej tvorbe tiež dáva vyniknúť farebnosti skla, keramiky či kráse minerálnych kameňov v cínovom ráme.
„Ku kovu som sa dostala pri maľbe na sklo, som človekom inklinujúcim k remeselníctvu viac než ku kresobným technikám. Pri práci s cínom je to pokus-omyl, pretože na ňu nie sú žiadne školy ani kurzy. Bola to pre mňa určitá neprebádaná oblasť a pri modelovaní cínu som získavala skúsenosti postupne,“ opísala svoje začiatky talentovaná umelkyňa.
Čo však túto nadanú umeleckú spracovateľku kovov inšpiruje? „Keďže som po umeleckej strednej škole išla študovať pedagogický smer – výtvarnú výchovu, estetický smer a dejiny umenia, mojou inšpiráciou bola skutočnosť, že som chcela tieto veci učiť deti. No bola som zároveň nešťastná, že som nerobila vlastné umenie. Môžem však povedať, že aj v súčasnosti ma stále baví pedagogická činnosť. Mojou inšpiráciou je teda napríklad aj stretnutie s deťmi, na ktorom im viem predviesť svoju tvorbu v rámci tvorivých dielní. Z jedného hľadiska chcem deti naučiť niečo z tejto oblasti a z druhého hľadiska im chcem ukázať aj niečo svoje. V súčasnosti som sa však od pedagogickej práce úplne odtrhla a snažím sa venovať iba svojmu umeniu. Mojou inšpiráciou však môže byť aj táto výstava, pretože tieto chvíle intenzívne prežívam. Aj na základe dnešného dňa môže u mňa vzniknúť určitá inšpirácia. Inšpiráciou môže byť pre mňa čokoľvek – prebudenie do pekného dňa, stretnutie s priateľmi a so zaujímavým človekom a podobne,“ opísala svoje impulzy bývalá profesorka GAV Ivona Koprdová.
„Našu spoločnú výstavu beriem dosť osobne, pretože otec je pre mňa jeden z dvoch najdôležitejších mužov môjho života, vždy ním aj zostane. Pre mňa bude otec vždy ten, kto pri mne neustále stojí, kto mi podá pomocnú ruku a zároveň mi aj priamo povie do očí slová kritiky, ktoré sa niekedy veľmi ťažko prijímajú. Naše spoločné fungovanie s otcom aj v tejto umeleckej tvorbe beriem nielen v rámci väzby ako otec a dcéra, ale aj pracovného partnerstva a priateľstva. Medzi nami sú viaceré väzby,“ opísala vzťahy otec-dcéra tvorivá šperkárka.
A čo jej ambície a sny? „Ak by človek nemal svoje sny, nevedel by sa posúvať ďalej. Priznám sa, že snívam každý deň a veľmi rada. Som veľmi rada, že môžem robiť prácu, ktorej sa venujem. Niektoré sny je však potrebné nechať si pre seba, ale mojim veľkým snom je určite nezostať len na jednom mieste a posúvať sa stále o krok ďalej,“ prezradila Ivona Koprdová a pokračuje, „bola by som rada aby na vás všetkých, ktorí do „galérky“ v lete nakuknete, "ovalila" radosť z tvorby a priniesli si z tej radosti aj "kúšťok" domov. Možno Vás inšpiruje, motivuje a budete mať chuť niečo vlastného tvorivého "spáchať". Smelo do toho priatelia, robme svet okolo seba krajším :),“ vyzýva návštevníkov expozície dvoch paralelných svetov nadaná vystavovateľka.
My Vás týmto srdečne pozývame na jedinečnú rodinnú výstavu v Tekovskom múzeu v Leviciach, ktorá potrvá do 12. augusta 2012.
Pozrite si všetky naše fotografie z výstavy vo fotogalérii.
zdroj a foto: leviceonline.sk
