LEVICE 14. apríla 2016 - Vo štvrtok 14.4.2016 sa v levickom kine Junior premieta nový slovenský nízkonákladový film Stanko, ktorý okrem účinkujúcich natočilo 9 členov štábu. Pracoval na ňom mladý tvorivý kolektív (väčšinou bývalí spolužiaci z VŠMU), ktorý má rád slovenský film a túži priniesť do slovenskej kinematografie niečo výnimočné.

Po 3 rokoch sa im podarilo dostať ich film Stanko na plátna slovenských kinosál. Film mal svetovú premiéru v súťažnej sekcii 31. ročníka Medzinárodného filmového festivalu vo Varšave (Warsaw Film Festival 2015) a českú premiéru mal v polovici marca v Prahe na Febiofeste. Na Slovensku 11. apríla 2016 otváral podujatie Týždeň slovenského filmu, čo bolo jeho premiérové uvedenie na Slovensku, distribučná premiéra je naplánovaná na 14. apríl 2016. Kinodistribúterom je Continental film.

Film Stanko je road movie o ľuďoch, ktorí nemali v živote šťastie na to, aby spoznali úprimné medziľudské vzťahy. Je o hľadaní skutočných hodnôt v živote a o tom, že človek sa musí dostať až na úplné dno, aby ich v sebe objavil a začal ich okolo seba vnímať. Film je nakrúcaný v prekrásnych prostrediach a má veľmi silnú vizuálnu atmosféru.

V Leviciach sa film premieta v Mestskom kultúrnom stredisku vo štvrtok 14.4.2016 o 19:30 hod.

O filme sme sa porozprávali s producentkou Barbarou Harumovou Hessovou.

Čo Vás inšpirovalo do realizácie filmu?

Keď ma scenárista Rasťo Boroš v roku 2011 oslovil, či by som mohla produkovať jeho režisérsky debut, súhlasila som, lebo scenár, ktorý napísal v rámci štipendia z Audiovizuálneho fondu, bol zaujímavý. Téma sa dotýka obchodu s dievčatami, no rozpráva v prvom rade o priateľstve, o univerzálnom pute medzi dvoma ľuďmi z okraja spoločnosti. Jednoduchý „príbeh na ceste“ na Slovensku žánrovo chýbal, ba dokonca má potenciál zaujať i mimo Slovenska, lebo téma je univerzálne platná, zrozumiteľná a nanajvýš aktuálna. Navyše, nízkorozpočtové nakrúcanie v zahraničí a v cudzom jazyku sa stalo pre mňa ďalšou zaujímavou výzvou.

V roku 2011 sme získali minipodporu na vývoj, absolvovali sme počiatočné prípravy a obhliadky v Taliansku. Vzhľadom na to, že išlo o žánrový film debutanta, najvhodnejšou voľbou financovania výroby bol novovzniknutý program na Audiovizuálnom fonde, ktorého cieľom bolo podporiť vznik žánrových filmov.

V roku 2012 bol projekt STANKO podporený z Audiovizuálneho fondu v programe MINIMAL a ako jediný z tohto programu sa realizoval v zahraničí.

Príprava projektu pred nakrúcaním trvala niekoľko mesiacov a pre jazykovú bariéru bola pomerne komplikovaná. Možnosti nakrúcania bez problémov s talianskymi policajtami sme museli dôkladne ošetriť prostredníctvom miestnych Film commisions, ktoré nám dali rady a odporúčania. Finančne nás však nepodporili. V tom čase som sa uchádzala o podporu zo strany RTVS, ktorá projekt odmietla. Oslovila som množstvo súkromných spoločností, no žiadna z nich v konečnom dôsledku do projektu nevstúpila. Nikto nášmu filmu neveril.

Napriek tomu som sa predstavy o realizácii tohto projektu nechcela vzdať. Vzhľadom na odhodlanie štábu, pozitívnu tvorivú energiu a časové možnosti sme nechceli a s odstupom času už ani nemohli výrobu ďalej odkladať.

Kde všade sa točilo?

Nakrúcali sme na prekrásnych miestach. Počas nakrúcania sme prešli trasu Rimavská Sobota, Poltár, Hnúšťa, Lučenec, Bratislava až po regióny severného a stredného Talianska - Friuli Venezzia Giulia a Abruzzo. Len v samotnom Taliansku sme absolvovali vyše 5000 km. Nakrúcali sme aj v “meste duchov" L'Aquila alebo Santo Stefano di Sessanio, mestách silne zasiahnutých zemetrasením, kde budovy boli poprepichované spevňovacími tyčami skrz na skrz, bez ľudí, ale aj v malebných mestečkách, plných života a starých chrámov ako L'Aquileia.
Nakrúcali sme pri mori na severe (vyhliadka v Terste, Sistiana, Duino, Fossalon di Grado) a pri mori v strede na východnom pobreží (San Vito Chietino), ale aj v pohoriach a národných parkoch - napr. Grand Sasso.

Nejaké pikošky z natáčania filmu?

Príprava projektu pred nakrúcaním trvala niekoľko mesiacov a pre jazykovú bariéru bola pomerne komplikovaná. Keďže v Taliansku sa po anglicky dohovoríte len minimálne, mali sme taliansku asistentku, ktorá nám prekladala. Lenže ona nevedela po slovensky, preto sme museli sme aj všetky základné inštrukcie formulovať cez dva jazyky. Nakrúcanie filmu s minimálnym zložením štábu prebehlo v auguste a v septembri 2012 na Slovensku (Rimavská Sobota, Poltár, Hnúšťa, Lučenec) a v severnej a strednej časti Talianska (regióny Friuli Venezia Giulia a Abruzzo). Slovenská časť trvala 15 dní a prebiehala pomerne hladko, až na problém, ktorý nás sprevádzal do samého konca. Nakrúcali sme s 30-ročným BMW, ktoré sa napriek všetkým možným opatreniam ešte na Slovensku pokazilo. V niekoľkodňovej pauze medzi slovenskou a talianskou časťou nakrúcania sme boli nútení nájsť a zabezpečiť náhradné identické vozidlo veľmi špecifickej farby, čo sa rovnalo priam zázraku, a tak sa majiteľ náhradného auta z Čiech stal súčasťou štábu počas celej talianskej časti nakrúcania. Ale už v prvom týždni nakrúcania sa v Taliansku pokazilo aj toto náhradné hracie vozidlo. V autorizovanom talianskom servise si s takýmto starým modelom - veteránom - nevedeli poradiť. Komunikácia slovenčina - angličtina - taliančina oboma smermi bola výnimočne náročná a vyčerpávajúca. Perspektíva prerušenia filmovania, odtiahnutia auta, jeho opravy v Čechách a spätného dovezenia bola absolútne nepredstaviteľná a neprijateľná.

Preto sme zvolili náhradné riešenie - nakrúcanie scén, ktoré si nevyžadovali prítomnosť idúceho hracieho vozidla. Niektoré scény sme točili na ťahacej tyči. Napriek neoceniteľnej pomoci automobilových nadšencov z Čiech, ktorým sa podarilo pricestovať za nami a dodatočne auto opraviť, za čo im patrí veľká vďaka, sa príbeh problémov s autom neskončil a zaslúžil by si osobitné filmové spracovanie. Pri nakrúcaní v Aquillea nám policajti odtiahli ťahacie vozidlo s naloženou vlečkou. Prišli sme teda o dve vozidlá, ťahacia i hracie, a tak sme nemohli pokračovať v nakrúcaní. Nakrúcanie komplikovala aj odlišná mentalita a povestná siesta Talianov, ktorá nás nepriamo i priamo ovplyvňovala pri práci.

Pri prekonávaní neskutočných problémov pri získaní odtiahnutých vozidiel naspäť - odtiahli nám ich do mesta, vzdialeného 100 km, sme stratili jeden oddychový deň a mali sme nečakane vysoké finančné výdavky. Problémy pokračovali poškodením ťahacieho vozidla v národnom parku Grand Sasso, kde je množstvo kopcov a serpentín. Akoby toho všetkého nebolo dosť, zavreli nám diaľnicu. A dostali sme aj defekt. Veľké vzdialenosti medzi miestami nakrúcania, technické problémy s vozidlami, neustále sťahovanie sa z miesta na miesto, vybaľovanie a balenie vecí a celej techniky pri každom ubytovaní, kumulovanie šoférskych funkcií s ostatnými funkciami v štábe a náhradné riešenia epizódnych postáv. To všetko bolo veľmi komplikované pre taký malý filmový štáb. 30 dňová druhá časť nakrúcania v pre nás drahej krajine s minimálnou podporou na hraný žánrový film a množstvo neovplyniteľných problémov bola skúškou odvahy a silných nervov. Aj napriek tomu sme dokázali výrobný plán a harmonogram výroby naplniť. Nízkonákladovosť projektu a minimálne zloženie štábu nám nepochybne umožnili tvorivú flexibilitu a slobodu, no paradoxne spôsobili i ťažší priebeh samotnej výroby, čo sa premietlo najmä do dlhšej postprodukcie, ktorá trvala s prestávkami nasledujúce 3 roky.

Aké sú Vaše ciele/ambície s filmom?

Je nám cťou a veľkým potešením, že film bol vybratý do súťaže prestížneho áčkového filmového festivalu vo Varšave. Film mal českú premiéru na Febiofeste a túto sobotu bude uvedený na českom festivale Finále Plzeň. Verím, že energia vložená do zrodenia filmu sa zúročí v podobe pozitívnych reakcií divákov nielen na festivaloch, ale aj v slovenských kinách, kde bude uvedený od 14. apríla 2016. Všetkým členom štábu, ako aj ďalším ľuďom, čo nám pomáhali (v titulkovej listine) patrí obrovská vďaka.


Pripravujete do najbližšej budúcnosti nejaký nový projekt?

Každý z nášho tvorivého tímu pracujeme paralelne na viacerých filmových projektoch aj s inými spolupracovníkmi.

Bohužiaľ, nízkorozpočtové podmienky financovania neumožňujú tvorcom taký “luxus”, aby sa mohli venovať len jednému filmu a potom si dali pauzu. Viacerí z nás majú aj ďalšie, iné práce, aby sme sa mohli venovať tomu, čo máme radi a to je film.

V súčasnosti mám rozpracované ďalšie dva dokumentárne filmy. Antropologickú dokumentárnu snímku Zatopené o osude jednej rodiny a budovy kaštieľa z Parížoviec na pozadí dejinných udalostí na Slovensku (r.Soňa Lutherová) a dokumentárny film Parlika o afgánskej žene političke, bojujúcej za ženské práva v Afganistane (r. Sahraa Karimi).

Prečo by si ľudia mali prísť pozrieť Váš film? :)

Je to príbeh zo súčasnosti v žánri tragikomickej roadmovie inšpirovaný životom reálnych ľudí. Príbeh sa témou dotýka obchodu s dievčatami, no rozpráva v prvom rade o priateľstve, o univerzálnom pute medzi dvoma ľuďmi z okraja spoločnosti. Stanko je tulák, zlodejíček, ktorý sa pretĺka, nič poriadne nerobí a keď sa ocitá v ohrození a na hrane zákona, dostane poslednú pracovnú príležitosť od svojho chlebodarcu Paola. Musí doviezť dievča zo Slovenska do Talianska. Stanko netuší a neskôr radšej ani nechce vedieť, ako dievča dopadne. Musí splniť úlohu. Je pevne rozhodnutý aspoň raz v živote spraviť niečo poriadne. Cesta sa mu však nečakane skomplikuje. S dievčaťom, ktoré mu malo len poslúžiť ako prostriedok ku šťastiu, sa spriatelí. Naše postavy vo filme nedostanú to, čo chceli, ale niečo, čo potrebovali. Túžba po materiálne je dnes väčšia, ako vzťahy medzi ľuďmi. Ale každý človek vo svojom živote potrebuje mať nejaké priateľské puto. Výnimočnosťou tohto filmu je, že bol nakrúcaný za minimalistických rozpočtových podmienok a až z dvoch tretín bol nakrúcaný v zahraničí. Za tvorcov si dovolím povedať, že všetci pracovali na filme s veľkým zanietením a plným nasadením. Napriek peripetiám pri vzniku filmu ho považujem za jedinečný slovenský film, road movie.

Pozrite si trailer k filmu STANKO: