Levice vtedy a dnes: Štefan I. Koháry a Bitka pri Leviciach v roku 1664

LEVICE 29. decembra 2023 - V ďalších troch častiach našej video relácie o zaujímavostiach z histórie a zaujímavých lokalitách mesta Levice a jeho okolia s názvom "Levice vtedy a dnes" si predstavíme Štefana I. Koháryho a jeho úlohu v Bitke pri Leviciach v roku 1664. Projekt bol realizovaný s finančnou podporou mesta Levice.

Štefan Koháry sa narodil v roku 1616. Veľmi skoro osirel, preto sa jeho poručníkom stal barón Daniel Esterházy. Potom čo Štefan prevzal otcovo dedičstvo, sa usadil v rodinnom sídle na hrade Čabraď. Bol to muž s výbornými vojenskými schopnosťami, vďaka ktorým sa mu podarilo získať mnohé vojenské a administratívno–správne funkcie. V roku 1647 bol vymenovaný za hlavného kapitána hradu Szécsény, v roku 1657 za dedičného kapitána hradu Fiľakovo a v roku 1661 za hontianskeho župana. V roku 1664 ho cisár Leopold I. menoval za podmaršala a hlavného kapitána stredoslovenských banských miest.

V marci 1664 sa začali vojenské akcie aj na území dnešného Slovenska, kde sa cisárske vojská pokúsili prejsť do ofenzívy. Vedenie uhorských vojsk cisár zveril Štefanovi I. Kohárymu a Mikulášovi Bercsényimu. Velenie nad cisárskymi vojskami prevzal skúsený veliteľ francúzskeho pôvodu Louis de Souchès. Vďaka nemu bola oslobodená Nitra a v jeho pláne hrali dôležitú úlohu Levice, ktoré sa mu však pre blížiacu sa tureckú armádu podarilo oslobodiť až v lete 1664. Stalo sa tak 19. júla 1664 v tzv. Levickej bitke, nazývanej aj hronskobeňadická. Souchès reagoval ihneď, posilnený uhorskými oddielmi sa z Nitry cez Zlaté Moravce presunul medzi Hronský Beňadik a Čaradice. Nepriateľské vojská zaujali strategické pozície na pahorkoch severne od Levíc a vyčkávali nasledujúce udalosti. Souchès so svojimi oddielmi zaujal bojové postavenie medzi Kozmálovcami a Rybníkom.

Na pravom kraji prvej línie viedol jazdecký oddiel, zostavený z 800 mužov, Štefan I. Koháry. Spolu s nimi začal ofenzívu smerom na Hronské Kosihy, kde sa už zakrátko stretol so skupinou strieľajúcich janičiarov. Koháry bol preto nútený so svojim oddielom ustúpiť a uchýliť sa za lesík pri Čajkovskom potoku. Tu mu prišlo na pomoc asi 150 brandenburských dragúňov, ktorí opätovali paľbu a tým zastavili postup janičiarov a sipáhiov. Túto situáciu využil Koháry a mohol opätovať útok. Atak sa vydaril ukážkovo a nepriateľský oddiel sa mu podarilo zatlačiť až za Čajkovský potok. Pri tomto manévri bol však neďaleko Levíc zasiahnutý nepriateľskou guľkou a jeho nevládne telo splašený kôň vliekol až do chotára Hronských Kosíh, kde ho podľa tradície zachytili konáre hrušky. Tu svojim zraneniam podľahol. Jeho mŕtve telo našli vo vzdialenosti 100 stôp od hradskej cesty v chotári Hronských Kosíh.