LEVICE 19. decembra 2011 - V klube aktuálneho majstra SR nastali v nedávnom období výrazné pohyby v kádri. Okrem výmeny na trénerskom poste sa vedenie klubu rozlúčilo s viacerými hráčmi a na ich miesto priviedlo nové posily. Medzi nimi bol aj Martin Sýkora, ktorý sa už v krátkom čase s tímom dokázal zohrať. Práve príchod tohoto odchovanca levického basketbalu vyvolal medzi basketbalovými fanúšikmi najväčší rozruch. Od leta tohto roku obliekol len reprezentačný dres, trénoval individuálne aj s kolínskym tímom, no od reprezentačných zápasov si súťažne nezahral. Až po príchode trénera Petra Bálinta sa na konci novembra dohodol s levickým klubom a obliekol si žlto-zelený dres s číslom 42.
Krídelník vysoký 195 cm je bojovník, talentovaný obranca a vynikajúci strelec. K basketbalu ho priviedol otec. Prvé kroky absolvoval v levickom drese, kde ako junior dostal šancu hrať v A tíme. Potom však prišiel zlom, na ktorý spomína veľmi nerád a ktorý ho vyradil z basketbalu na sezónu a pol - operácia predného krížneho väzu. Martina poháňala túžba neskončiť svoju kariéru kvôli zdravotným problémom. Po Leviciach smeroval do Prievidze a odtiaľ do Lučenca, ktorý sa pre neho stal miľníkom. Tu sa stal hráčom základnej zostavy a spolu s tímom E.S.O. Lučenec prekvapivo získal majstrovský vavrín. Po neplnení finančných záväzkov zo stranu klubu prestúpil do Pardubíc, kde počas štyroch sezón získal tri bronzové medaily.
Naposledy si bol hráčom českého tími BK Pardubice. Ako by si charakterizoval toto mužstvo?
Do Pardubíc som prestúpil z Lučenca v polke sezóny, ale zvykol som si veľmi rýchlo. Liga bola náročnejšia a prostredie profesionálnejšie, veľa vecí bolo pre mňa nových. Bral som to ako výzvu, v ktorej som chcel uspieť. Rovnako hrať s hráčom, ako je napríklad Ell Sanders, je vždy veľký zážitok. V druhom ročníku môjho pôsobenia prešiel pardubický tím obmenami hráčov, ktoré priniesli ovocie v ďalších sezónach v podobe usadenia sa v absolútnej českej špičke. Som rád, že som mohol byť súčasťou tohto silného tímu a vždy budem na Pardubice spomínať len v dobrom.
O akých iných ponukách si uvažoval v tejto sezóne, resp. s ktorými klubmi si rokoval?
Poviem úprimne, túžil som ostať v Pardubiciach, čo sa však nestalo. Som však profesionálny športovec a musím byť pripravený aj na takéto situácie. Rokoval som s viacerými klubmi, prioritne som chcel hrať Mattoni NBL. Konkrétna ponuka padla zo strany Levíc po príchode nového trénera, takže sme sa nakoniec dohodli.
Ako si na tom s kondičkou, keďže si nebol v zápasovom rytme a trénoval si iba individuálne?
Myslím, že čo sa týka kondičky, som na tom veľmi dobre. V tréningovom tempe som sa udržoval ako pred sezónou /s bývalými spoluhráčmi T.Tóthom a Z.Pospíšilom/, tak aj počas sezóny, kedy som aktívne trénoval s tímom z Kolína. Ten patrí momentálnymi výkonmi k špičke českej ligy. Samozrejme, nič sa nevyrovná nasadeniu v zápase, ale zo skúseností viem, že je to len otázka času.
Aké máš pocity pri návrate do Levíc po siedmych rokoch?
Teším sa, že som doma v Leviciach, cítim sa tu dobre, mám tu rodinu, známych, poznám spoluhráčov.
Tešíš sa, že si doma v Leviciach?
Ako som spomínal, v Leviciach sa cítim dobre, hoci som žil sedem rokov v iných mestách. Mojím hlavným cieľom je pomôcť levickému tímu k lepším výsledkom a odovzdať to najlepšie, čo dokážem v prospech kolektívu. Som tímový hráč, nemám problém obetovať sa v prospech lídra tímu a plniť trénerove pokyny.
Českú ligu poznáš veľmi dobre. Aké sú podľa Teba šance na umiestnenie tímu Astrum Levice v českej Mattoni NBL túto sezónu (sezóna 2011/2012, pozn. redakcia)?
Do tímu som nastúpil v strede ročníka, keď už je úspech tímu obmedzený predchádzajúcimi výsledkami. Cieľ tímu bol aký bol, dnes musíme ísť od zápasu k zápasu a odovzdať v každom maximálny výkon, aby sme si udržali čo najlepšiu východiskovú pozíciu pred Play Off. Je potrebné sa zohrať, na druhej strane máme aj zranenia, to sú už však veci, ktoré človek neovplyvní a patria k športu.
Aké sú Tvoje ambície s levickým klubom?
Moje ambície vyjadrím jednoducho, a to odovzdať moje skúsenosti a všetky moje basketbalové schopnosti v prospech výhry môjho tímu.
Koho z LV tímu poznáš najlepšie, s kým si najlepšie rozumieš?
V Leviciach poznám veľa hráčov, hlavne Levičanov s ktorými som aj hrával, či je to Rišo Klein, Aďo Čevenka, Laco Lutovský. Už som mal možnosť spoznať sa aj s ostatnými členmi tímu, s legionármi, Bernardom, Grantom, Štenbergerom a sú to všetko fajn chalani.
Ako vnímaš nového trénera Bálinta?
Trénera Bálinta vnímam ako veľmi kvalitného trénera, ktorý svoje umenie prezentoval v každom tíme, pri ktorom pôsobil.
Ako vnímaš skutočnosť, že Levice hrajú na dvoch frontoch - slovenskú, aj českú ligu?
Nie som kompetentný súdiť túto skutočnosť, musíme sa s tým proste vyrovnať. Je to ťažké, ale bojujeme nie ako dva tímy, ale ako Basketbal Levice.
Obliekaš aj reprezentačný dres. Čomu by si pripísal tento úspech?
Určite by som to pripísal pôsobeniu v Lučenci, kde som pod vedením trénera Krajnoviča dostával veľa dôvery a kde sme ako tím dosiahli výborné umiestnenia, ktoré priniesli aj prvú reprezentačnú pozvánku. Bola to a vždy bude pre mňa obrovská pocta reprezentovať svoju krajinu.
Aké sú Tvoje ciele/ambície v tvojej basketbalovej kariére, čo by si chcel dosiahnuť? Aké sú tvoje osobné ciele a sny?
Nemám rád nedostižné ciele, žijem pre tento moment. Som šťastný, že som vyhral slovenskú ligu, že som sa stal slovenským reprezentantom, že som sa dokázal udržať v tak nabitom tíme, ako sú Pardubice. Som spokojný, že robím to, čo ma baví, že mi to zdravie dovolí, že mám okolo seba rodinu a ľudí, ktorí sú mi oporou.
Určite máš v Leviciach mnoho fanúšikov, chcel by si im niečo odkázať?
Chcel by som odkázať všetkým fanúšikom, nech nás neprestanú podporovať a napĺňať levickú halu aj naďalej, sú našim šiestym hráčom. Aj keď sa nám nedarí vždy podľa predstáv, ich povzbudzovanie vnímame a sme radi, že žijú basketbalom...
Portál Leviceonline.sk praje Sykymu veľa úspechov v žlto-zelenom drese a pevné zdravie v jeho ďaľšej športovej kariére.
zdroj: Leviceonline.sk, fotografie: archív Martina Sýkoru
