LEVICE 18. augusta 2011 - Levický futbal sa dočkal vzkriesenia. Po minuloročnom účinkovaní v 4. lige a konečnom nepostupovom umiestnení na 2. priečke za postupujúcim Komárnom, prišla druhá šanca postúpiť do vyššej súťaže, ktorú levickí futbalisti aj využili. Po baráži s tímom z Novej Vsi n/V., ktorú vyhrali rozdielom triedy 3:0, si levickí futbalisti splnili svoj sen a postúpili do Majstrovstiev regiónu Západ.
Začiatkom roka 2011 sa levický futbal dočkal ďalšej pozitívnej správy, prišiel nový hlavný partner – spoločnosť BTG Slovakia, a.s. na čele s Ing. Jánom Šuľom. V levickom futbalovom klube sa začali hýbať veci k lepšiemu, keď ešte pred koncom minulej sezóny nastal okrem iného veľmi zaujímavý pohyb aj na trénerskej lavičke. Novým trénerom FK Slovan Levice sa stal veľmi skúsený tréner Jozef Prochotský. Trénoval slovenské špičkové kluby ako Slovan Bratislava, Dukla Banská Bystrica, Petržalka, či Trenčín, má skúsenosti aj zo zápasov v európskych súťažiach.
Oslovili sme preto pána Prochotského, aby nám priblížil aktuálnu situáciu v levickom mužstve, ako i prezradil niečo zo svojich spomienok.
Ste skúseným trénerom, trénovali ste viac špičkových slovenských tímov. Na prácu s ktorým tímom máte najlepšie spomienky? S ktorým tímom ste dosiahli svoje najväčšie úspechy?
- Na každé mužstvo, ktoré som viedol, týka sa to hlavne ligových mužstiev, mám krásne spomienky. Ide najmä o Petržalku, ktorá bola mojim prvým ligovým mužstvom. S nimi sme postúpili do prvej ligy. V lige sme vypredali petržalský štadión v zápase proti Trnave. Je to tiež moje pôsobenie v Slovane, hrali sme v Pohári víťazov pohárov UEFA, kde sme hrali s Levski Sofia. Následne sme v prvom kole hrali proti Chelsea na Stamford Bridge a potom doma odvetu. To boli krásne zážitky. Keď som pôsobil druhý krát v Slovane Bratislava, hrali sme Pohár UEFA proti Libercu. Viesť hráčov ako sú Vittek, Laco Pecko, Miloš Glonek, Miro König, Miloš Soboňa, či terajší technický riaditeľ Slovenskej reprezentácie Tomašek. Keď som pôsobil v Petržalke, spolupracoval som s Vladom Weissom (súčasný tréner Slovenskej reprezentácie a Slovana Bratislava), či s Peťom Fiberom, Milanom Timkom, Lajkom Lanczom. Sú to všetko hráči, ktorí niečo pre slovenský futbal znamenali. Pod mojimi rukami začali vyrastať a dostali sa na ligovú scénu takí hráči, ako je Ivan Hodúr, Robo Jež, alebo brankár Senecký. Neskôr v Trenčíne, kde sme hrali ligu spolu s Milanom Albrechtom, sme dosiahli doteraz najúspešnejšie umiestnenie ligového Trenčína - štvrté miesto. V Banskej Bystrici, kde som pôsobil štyri a pol roka pri A mužstve, sme sa cez prvé dve predkolá pohára UEFA dostali až do prvého kola, kde sme hrali proti Benfice Lisabon. To všetko sú nezabudnuteľné zážitky. V Banskej Bystrici som napríklad viedol Jakubka, neskoršieho reprezentanta. Pôsobil som s Jarom Kentošom, ktorý robí trénera v Podbrezovej, rovnako s Petrom Dzúrikom, Pečovským, Robertom Semeníkom, Mirom Sovičom. Sú to všetko skúsenosti, ktoré si tréner váži. Nie sú to len úspechy, ale aj spoluúčinkovanie s hráčmi a kolegami, trénermi, rovnako aj s funkcionármi, ktorí v lige musia byť ostrieľaní a erudovaní. Je to napríklad spolupráca s majiteľmi klubov ako s Ivanom Kmotríkom, alebo Jankom Kováčikom, súčasným prezidentom Slovenského futbalového zväzu, s predstaviteľmi manažmentov, Karolom Ihringom, či Tomášom Geistom. Zážitky a skúsenosti, ktoré vás obohacujú nielen ako futbalového trénera, ale aj ako človeka.
Čo Vás presvedčilo prísť trénovať v čase Vášho nástupu do klubu ešte 4. ligové Levice?
- Futbalová výzva. Na vstupnom rozhovore s Ing. Šuľom, predstaviteľom topmanažmentu BTG Slovakia, a.s. a od januára prezidentom FK Slovan Levice, sa naše predstavy o tom, čo by chcel urobiť v levickom futbale, zhodli s mojou profesnou orientáciou z hľadiska trénera. Výzva zrealizovať v Leviciach tieto predstavy, spolupodieľať sa na tom, na to všetko je potrebný silný partner, organizačná štruktúra, kvalitný tím v manažmente klubu, kvalitný realizačný tím v A mužstve a kvalita mužstva. Práve tieto skutočnosti môžu Leviciam prinavrátiť predchádzajúcu slávu. Dôležitú úlohu však zohral Ing. Šuľa, ktorý na mňa ako človek, úspešný podnikateľ, zapôsobil tým, že chce prinavrátiť Leviciam taký futbal, aký si najväčšie okresné mesto na Slovensku zaslúži.
Sledovali ste predtým, či v nedávnej minulosti futbalovú cestu FK Slovan Levice?
- V minulosti som vnímal úspechy levického futbalu a svojím spôsobom aj jeho pád. Keď sme s Petržalkou postupovali do prvej ligy, hrali sme práve s Levicami. Levice vtedy hrali baráž z piateho miesta, my sme postupovali z prvého miesta. Boli to pre nás vtedy veľmi ťažké zápasy.
Aké sú Vaše očakávania, ciele s FK Slovan Levice? Čo by ste s týmto klubom chceli dosiahnuť?
- Mali by sme sprofesionálniť vnímanie futbalu. Funkcionárov, trénerov, hráčov, jednoducho všetkých, ktorý v levickom futbale pracujeme. Týka sa to kabíny - hráčov, realizačného tímu, ľudí, ktorí robia masmediálnu činnosť. Jedná sa o to, aby ľudia vedeli, že v Leviciach sa futbal pohol správnym smerom. Je dôležité aby nás futbalové Slovensko a kluby, ktoré na Slovensku sú, rešpektovali a uznávali. To si môžeme vydobyť len sami, svojou svedomitou prácou. Najdôležitejšie pre mňa ako pre trénera, ale aj pre hráčov je, aby sa na tribúny vrátil divák. Levický futbal má svoju históriu, má svoju novodobú budovanú perspektívu a verím, že v budúcnosti mu bude patriť také miesto v rámci Slovenska, aké si Levice ako mesto zaslúžia.
Sú na Vás, ako na trénera mužstva kladené nejaké ciele, očakávania zo strany vedenia klubu do novej sezóny?
- Samozrejme, inak by ma nikto nevolal. Tieto ciele sa stotožnili s mojimi cieľmi, pretože som v týchto veciach dosť veľký maximalista. Rovnako tiež chcem, aby sa relatívne čo najskôr levický futbal dostal aj z hľadiska hranej súťaže čo najvyššie. Kde to bude, nevie nikto povedať, to sa dá len veľmi ťažko predpokladať. Som presvedčený o tom, že trend aký sme teraz nastavili nás do vytúženého cieľa dovedie.
Aké sú Vaše konkrétne očakávania?
- Svedomite pracovať a verím, že sa výsledky dostavia.
Ako by ste charakterizovali súčasné zloženie mužstva Levíc?
- Našiel som tu inteligentný a veľmi pracovitý kolektív hráčov, ktorí boli a sú ochotní pochopiť moju základnú filozofiu, a to, že ak chcú niečo dosiahnuť, nemôžu si klásť nízke ciele. Pretože keď si budú klásť nízke ciele, tak zostanú v šedi priemernosti a to ja nechcem. Hráči a aj tí, ktorých sme získali, predstavujú pre tím nové posily. Uvidíme, po akú úroveň futbalovej vyspelosti sú schopní sa dostať, lebo aj to je limitované. Každý hráč, dokonca aj ten ligový má svoje limity. Niektorí sa dostanú do reprezentácie, najlepší do zahraničia, do kvalitných líg. Myslím si, že už hráči Levíc pochopili, kam chceme smerovať a nateraz bude podstatné, aby na tej ceste vytrvali a urobili čo najmenej nepriaznivých vecí aj z hľadiska svojho prístupu. Čo od nich vyžadujeme všetci je, aby napredovanie bolo čo najrýchlejšie. Musíme si však vážiť aj ciele a pracovitosť ostatných mužstiev, družstiev a klubov.
Súčasné mužstvo je adekvátne stavu, ktorý tu bol pred polrokom, než vstúpilo do futbalového diania BTG Slovakia, a.s. ako hlavný partner. Mužstvo je taktiež adekvátne tomu, ako rýchlo sa snažíme napredovať. Nemôžem povedať, že je podľa predstáv, ku ktorým by sme sa chceli priblížiť, pretože sa buduje za pochodu. Som presvedčený o tom, že pokiaľ sa nám bude dariť, postupné dobudovávanie bude permanentné. Treba si však uvedomiť, že na rozdiel od predchádzajúcej sezóny sú všetci hráči naši kmeňoví, teda levickí. Každý, kto sa okolo futbalu pohybuje a kto sa mu rozumie, vie veľmi dobre, aké množstvo ekonomických prostriedkov si vyžaduje vybudovanie kvalitného mužstva. Leviciam by som to prial, ale uvedomujem si, že sa to nedá urobiť v krátkom čase. Ani z jednej sezóny na druhú. Kvalita tu určite je, ale na základe toho, ako sa nám bude dariť, budú sa dielčie ciele postupne dopĺňať. Základnú robotu sme urobili tým, že všetci hráči sú už levickí hráči. Nemáme hráčov na hosťovaní alebo takých, ktorí by tu boli len na krátko. Som zástancom toho, že hráči musia vedieť, kam patria, aby vedeli za koho hrajú. Taktiež aby vedeli, že majú perspektívny cieľ, ktorý im ako futbalistom určite len prospeje.
Aké máte vzťahy s mužstvom, jednotlivými hráčmi, s vedením klubu?
- Rešpektujem všetkých, vedenie klubu, kolegov v realizačnom tíme, mládežníckych trénerov a hráčov v kabíne.
Aké vzťahy preferujete?
- Snažím sa presvedčiť kvalitou svojej roboty, aby hráči pochopili, že futbal nie je taký jednoduchý ako z vonku vyzerá.
Snažíte sa mať osobné priateľské vzťahy, alebo sa snažíte vždy o profesionálny prístup?
- Vzťah k majiteľom klubu, ako i k hráčom je založený na rozumnej argumentácii mojich predstáv a toho, čo chcem s nimi urobiť, ako a čo chcem s nimi dosiahnuť.
Kde vidíte v súčasnosti slabiny mužstva a kde jeho silné stránky?
- To nech si preštudujú naši súperi.
Kde sú podľa Vás slabé stránky a kde silné stránky klubu vo všeobecnosti?
- Začala sa etapa, kedy sa zastavil pád. Vieme, kde máme silné stránky klubu a kde slabšie, ale tie odstraňujeme tak, aby si to ani divák, ani naši súperi, pokiaľ je to možné nevšimli, resp. aby o nich ani nevedeli. Sme rodina, ktorá navonok vystupuje súdržne a problémy, ktoré máme riešiť, riešime konštruktívne a bez hádok. Problémy vznikajú všade. Závisí od zainteresovaných ľudí, akým spôsobom ich riešia. Vo vedení klubu sú ľudia, ktorí vzniknuté problémy riešia konštruktívne. Dôležité je to, že sa navzájom rešpektujeme. Čím dlhšie spolupracujeme, tým je medzi nami puto väčšie.
Ako by ste charakterizovali problémy týkajúce sa štadióna, príp. ostatných priestorov v rámci futbalového štadióna?
- Všetci vieme, ako by sa to dalo ešte zlepšiť. No nie je to také jednoduché. Čo sa týka počtu ihrísk, ich kvalita sa zlepšuje. Bolo treba prijať určité opatrenia, aby hlavná, ale aj ostatné trávnaté plochy boli v kvalitnom stave. Našli sme spoločnú reč s ľudmi, ktorí sa o to starajú, jedná sa hlavne o pána Takáča a Vidu. Úzko spolupracujeme a robíme spolu všetko pre to aby sa podmienky skvalitnili.
Toľko trávnatých plôch, koľko je v súčasnosti v Leviciach, mal v minulosti v lige len Inter Bratislava. Čo sa týka regenerácie, posilňovne, bazéna, všetko je veľmi úzko prepojené, čo je veľmi výhodné z hľadiska premiestňovania sa. Vieme, čo treba vylepšiť, ale nie je to jednoduché. Postupujeme dielčími krokmi, ako napr. montáž nových sedadiel na hlavnú tribúnu, zlepšila sa starostlivosť o trávnaté plochy. Všetko si vyžaduje veľké investície. Len ten, kto je vo vnútri klubu vie, o čom hovorím.
Počas minulej sezóny bol kapitánom mužstva brankár Erik Ivanič, neskôr ho nahradil Jozef Pavlík. Ako to bude s kapitánskym postom v súčasnej novej sezóne?
- Sezóna začala v nedeľu 7. augusta 2011. Vzhľadom k tomu, že Erik Ivanič je v súčasnosti v Amerike a podľa mojich informácii tam zostane ešte mesiac, tiež vzhľadom k tomu, že ku koncu sezóny bol kapitánom Jožko Pavlík, do novej sezóny na tomto poste nemám dôvod nič meniť. Je mojim trénerským kolegom, je kvalitný futbalista, s ktorým spolupracujem najužšie, hlavne čo sa týka odbornej stránky, nemám zatiaľ dôvod na to, aby som Jozefa ako kapitána menil.
Aké vlastnosti by mal mať podľa Vás správny kapitán mužstva?
- Musí byť rešpektovaný mužstvom a musí byť rešpektovaný aj širšou futbalovou verejnosťou. Ľudia, ktorí spĺňajú tieto dve základné kritériá, majú vlastnosti, ktoré ich predurčujú byť kapitánmi.
Kapitána vyberáte Vy, rozhodnutie nechávate na samotných hráčoch, alebo má slovo aj vedenie klubu?
- Klub sa nám do kabíny nestará a tieto vzťahy fungujú. Obyčajne to nechávam na hráčov. Keď som ako nový tréner prišiel do Levíc, hierarchiu už mali poukladanú. Do toho, do čoho som nemusel, som nezasahoval. Prečo zasahovať do niečoho, čo funguje? No nie je tomu tak v každom mužstve, v ktorom som pôsobil.
V mužstve nastalo po poslednej sezóne viacero zmien. Mohli by ste spomenúť, na ktorých postoch nastali zmeny a či do začiatku novej sezóny ešte ďalšie zmeny nastanú?
- Zmeny nastali, momentálne sme však káder už uzatvorili. Veľmi si vážim hráčov, ktorí vybojovali postup cez baráž, budem s nimi naďalej pracovať tak, aby som ich vo futbalovom majstrovstve posunul čo najďalej. Káder sme však museli posilniť. Mám rád rýchlych, dynamických a výbušných hráčov. Posilňovali sme káder práve o takýchto futbalistov. Pre mňa sú noví aj takí, ktorí tu v minulosti už hrali a stali sa levickými hráčmi, ide o Turčana, Fekiača, Tomáša Šlachtu. Z nových prišiel Molnár, Bogner, Feješ, vrátil sa Marcel Pavlík. Všetko sú to futbalisti, ktorí by mali spĺňať tieto kritériá. Budú dynamickí, výbušní, zvýšia kvalitu mužstva. Mužstvo malo svoju kvalitu aj pred príchodom týchto hráčov, ale pokiaľ chceme ísť ešte ďalej, musí nastávať táto prirodzená obmena, resp. dopĺňanie kádra.
Pri výbere nových hráčov máte hlavné slovo Vy ako tréner?
- Vytvorili sme funkciu vyhľadávača talentov, klubového skauta. Stal sa ním Ján Lepieš, ktorý bol v minulosti vynikajúci futbalista a niečo odohral aj za Levice. Nie je to len moje rozhodnutie, pretože si nezosobňujem právo povedať, že týchto hráčov chcem, alebo títo sa mi páčia. Z konzultácia viacerých zainteresovaných ľudí, ktorí majú záujem na tom, aby bol v Leviciach úspech, vzíde to, ktorí hráči sa budú do mužstva dopĺňať. To nie je moje mužstvo, je to mužstvo mesta Levice, resp. hlavného partnera a tým je BTG Slovakia, a.s. Preradili sme dorastencov, mladého Vidu, Birdáča, Maruniaka a Kučerku. Chceme pracovať aj s mladými hráčmi, aby hráči z mládežníckeho mužstva videli, že nie sú mimo nášho záujmu a že ich výkonnosť sledujeme. Videl som dorastenecké a žiacke družstvá. Potrebujem mať prehľad o všetkých dobrých hráčoch, ktorí pôsobia aj v mládežníckych družstvách.
Aký je Váš preferovaný herný štýl, príp. aký herný štýl budete, či chcete preferovať s mužstvom Levíc?
- Úspešný. Niekedy je úspešné to, že hráte na vlastnej polovici a hráte na brejky. Niekedy je úspešné, ak hráte nátlakovú hru, niekedy je úspešné rozostavenie jedno, niekedy druhé. Futbalovému kolektívu a ani trénerovi nepomôže nič iné ako úspech. Budem sa snažiť, aby som preferoval úspešný futbal.
Vy osobne preferujete aký štýl? Defenzívny, či ofenzívny?
- Nemám rád ak sa štýl hry delí na defenzívny a ofenzívny, pretože niekedy hrať kvalitnú defenzívu na protiútoky, vám prinesie výsledok 4:0 a niekedy búšite do súpera a prehráte 0:1. Aj z jarnej časti máme podobné skúsenosti. V zápase so Sládkovičovom, kde sa hralo na jednu bránu, sa nakoniec doma zápas prehral.
Akú formáciu preferujete?
- Som zástancom názoru, že mužstvo musí ovládať minimálne tri základné herné rozostavenia. Aj v rámci rozostavenia je dôležité, ako je vnímané, lebo rozostavenie 4-4-2 môže byť vnímané aj ofenzívne, aj defenzívne. Taktiež 4-1-4-1 môže byť aj ofenzívne, aj defenzívne ladené. To záleží od typologického zloženia hráčov na jednotlivých postoch a od vnútornej filozofie trénera z hľadiska vnímania základného herného rozostavenia a jeho uplatňovania. Chcem dosiahnuť to, aby futbal zaujímal ľudí a ľudí zaujíma to, keď sa hrá v súperovej šestnástke a padajú góly.
Ako vyzerá, či ako bude vyzerať, príp. ako by ste chceli aby vyzeral tréningový proces mužstva?
- V tejto oblasti sa toho zmenilo najviac. Chcem, aby sa tréningový proces približoval ligovým mužstvám. Čo sa týka starostlivosti o hráčov, technických vymožeností, vrátane záležitostí, ktoré pomáhajú k rýchlemu a rozumnému napredovaniu hráčov.
Vyzdvihli by ste niektorých hráčov z mužstva, ktorý by mali tvoriť jeho hlavnú oporu?
- Nikdy to nerobím. Nechcem sa schovávať za kolektív, ja ho vediem, ale každý jeden člen kolektívu je dôležitý. Každý tréner má kostru mužstva, ale ani vynikajúci tréner si nič nepomôže bez kvalitného mužstva, ani kvalitné mužstvo bez dobrého trénera. To isté je aj medzi hráčmi. Sú hráči, ktorí tvoria viac menej kostru mužstva, každému je jasné, aj tu v Leviciach, kto ju tvorí. Ale nikto nemôže povedať, že ostatní hráči sú menej dôležití. Kolektív musí ladiť a pokiaľ ladí, vtedy je jedno, kto je nosným hráčom a kto nie. Vtedy je podstatné, že mužstvo hrá, vyhráva a že sa mu darí.
Ktorých hráčov pokladáte za najskúsenejších?
- Tí hráči, ktorí už hrali vyššie súťaže ako tú, kde sa momentálne nachádzame. Sú to tí, ktorí majú ligové, ale aj medzinárodné skúsenosti. Medzi nich patrí Jozef Pavlík, Marcel Pavlík a Marcel Palic. Je pravda, že títo hráči majú skúsenosti, ale súčasne majú spolu so mnou spoluzodpovednosť za to, aby pri nich vyrastala v Leviciach silná futbalová generácia. Nie je to len o skúsenostiach, pretože ak si ich nechajú len pre seba, zostanú v rovine, v akej ich nechcem mať. Musia pomáhať tomu, aby všetci hráči, ktorí sú s nimi v kabíne, rástli futbalovo, ľudsky a tak isto aj profesne.
Aké sú Vaše osobné ciele, sny, ktoré by ste ešte chceli dosiahnuť do budúcnosti?
- Bol by som najšťastnejší, keby som mohol splniť svoju osobnú trénerskú misiu v Leviciach a aby sa dostali v relatívne čo najkratšom čase do pozície, v ktorej ich bude futbalové Slovensko rešpektovať tak, ako to v minulosti vždy bolo a že sa diváci budú tešiť na deň, kedy ich mužstvo v Leviciach bude hrať majstrovský zápas. To by bola pre mňa najväčšia odmena a je to aj mojím cieľom. Nie je to sen, lebo sny sa snívajú a ja chcem, aby sa to stalo realitou.
Aké sú Vaše osobné ciele, sny?
- Momentálne sa tým absolútne nezaťažujem. Celú moju osobu pohltilo dianie okolo levického futbalu. Najradšej by som sa dostal s ľudmi, ktorí pracujú pre levický futbal čo najvyššie. Ako vysoko to bude, ukáže len čas a budúcnosť.
Nechceli by ste si zahrať ešte raz Ligu majstrov?
- Je to nádherný zážitok, ale je umožnený len máloktorému trénerovi.
Ďakujeme pánovi Prochotskému za rozhovor a prajeme mu za celý levický regionálny portál www.leviceonline.sk veľa úspechov, ako pri levickom mužstve, tak i v jeho ďalšom profesionálnom i osobnom živote.
zdroj: Mgr. Andrej Budai, foto: SH, Mgr. Andrej Budai