LEVICE 26. apríla 2019 - Mladý talentovaný športovec Andrej Mészároš sa narodil v Leviciach 26. januára 2000, vo svojom rodnom meste robil prvé kroky na futbalovom ihrisku. Zelený trávnik mu je zatiaľ osudným a víkend čo víkend naň vybieha či už ako hráč alebo ako rozhodca. V školskom roku 2018/2019 maturuje na Gymnáziu Andreja Vrábla. Od útleho veku patrí medzi jeho záľuby futbal.
Koľko si mal rokov, keď si začal hrať futbal?
Futbal som začal hrávať vo svojich šiestich rokoch a dodnes som aktívny hráč. Rodičia ma vtedy zapísali do predprípravky futbalového klubu Slovan Levice.
Prečo práve tento šport?
Tento šport asi práve preto, že sa mi zdal strašne „na pohľad“ jednoduchý a taký krásny zároveň. Možno aj preto, že otec tiež hrával, tak ma zlanáril, pretože chcel mať doma malého futbalistu.
Priblíž nám tvoj prvý majstrovský futbalový zápas.
Úprimne, nepamätám si ho celkom presne. Zdá sa mi ale, že to bolo proti FC Nitra. A viem, že som ešte presne ani nevedel, kam sa mám na tom ihrisku vlastne postaviť.
Ako si spomínaš na svojich trénerov, ktorý ti dali najviac?
Ako prvý ma trénoval p.Szegény, avšak na toto obdobie mám ešte len matné spomienky. Neskôr nás prevzal p.Dovičin, ktorý nás viedol dosť dlhú dobu a vštepil do nás futbalové základy. Po prestupe do KŠK ma trénoval Peter Szutyányi, ktorý vynikajúco pracuje s mládežou, často v skromných podmienkach. Dôkazom jeho skvelej práce je hneď niekoľko odchovancov, ktorí pôsobia vo vyšších súťažiach. V U14-ke som sa vrátil do Slovana, kde nás trénoval Peter Najner. O sezónu neskôr prevzal mužstvo tréner Duhony, ktorý sa na jar vymenil s Tomášom Vanyom, pod ktorého vedením sme dosahovali
najlepšie výsledky a mali sme s ním úžasný kamarátsky vzťah. Neskôr nás v doraste mal na starosti Juro Poláčik. Po zostupe do tretej ligy nás prevzal Viktor Konvický, pod ktorého vedením sme siahali na postup späť do druhej ligy. Tento krok sa nám žiaľ, nepodarilo zrealizovať. Každý mi dal niečo iné po futbalovej stránke a neviem a ani nechcem určiť, kto mi dal najviac.
Je takou zaujímavosťou, že si sa aktívne začal venovať rozhodovaniu futbalových stretnutí, prečo?
Myslím, že to už nie je ani takou zaujímavosťou po tých štyroch sezónach v okrese, kde sa každý s každým pozná. Dal som sa na to z toho dôvodu, že viacerí kamaráti začali pískať a tak som si povedal, že by možno nebolo zlé, spoznať futbal aj z tohto uhla. Prečo nie. A samozrejme, taktiež niečo si privyrobiť ako študent, znelo ako lákavá ponuka.
Hrávaš za starší dorast Levíc a si aj rozhodca, dá sa to zvládnuť?
Zvládam to už štvrtú sezónu, takže áno, dá sa to zvládnuť. Komisia rozhodcov ObFZ Levice prispôsobuje obsadenie aj tomu, keď niekto ešte aktívne hrá futbal. Samozrejme, je to náročné, mať niekedy cez víkend tri až štyri zápasy.
Ako sa pozeráš ako hráč na rozhodcu v tom danom okamihu, keď máš pocit, že nerozhodol správne?
Naučil som sa počas rozhodovania jednu veľmi dôležitú vec. Rozhodca má na správne posúdenie situácie iba zopár sekúnd. Preto sa stáva, že aj rozhodca urobí chybu. Keď nie som stotožnený s rozhodnutím rozhodcu, vôbec neprotestujem. Je to len človek, ktorý taktiež robí chyby. Často to vidíme aj na najvyššom leveli.
Tvoja rozhodcovská kariéra môže byť sľubná. Si mladý, očakávaš rast po futbalovej stránke alebo skôr s píšťalkou?
Keďže mám chronické zdravotné problémy s chrbticou, veľký rast po futbalovej stránke neočakávam. Skôr by som sa chcel venovať počas štúdia na vysokej škole rozhodovaniu.
Príde obdobie, keď sa hráčska kariéra a rozhodcovská nebudú dať zladiť, si nato pripravený?
Som na to pripravený a myslím, že to príde už v nasledujúcej sezóne. V prípade
postupu do „kraja“ som pripravený pokračovať v rozhodcovskej činnosti, v opačnom prípade sa pravdepodobne vydám po futbalovej ceste.
Pre mladého rozhodcu je dosť náročné pískať zápasy v okresnej súťaži, divák je náročný, rád si zakričí a najhoršie je, že veľa fanúšikov nepozná pravidlá futbalu, ako vnímate tento fakt?
Je to skutočne niekedy náročné a to aj veľa chlapov odradí od pískania. My mladí to máme ešte ťažšie, často nám to dajú „vyžrať“ skúsení mazáci. Ale ja to chápem, ani ja by som nebol nadšený, keby ma na ihrisku riadi niekto, kto by mohol byť môj syn. Pokiaľ to je v prípustnej miere, nezaškodí to. Veď predsa aj my sa máme čo učiť. No a z niektorých divákov mám pocit, že sa chodia na futbal iba vykričať. Či už na svojich hráčov, na hostí a v neposlednom rade na arbitrov stretnutí. O tom, že ani nepoznajú pravidlá, netreba hovoriť. To je kapitola sama o sebe.
Na ktorý zápas by si najradšej zabudol, ktorý nevyšiel podľa tvojich predstáv?
Z každého zápasu si odnášam niečo pozitívne a aj negatívne. Nemám nejaký zápas, o ktorom by som si povedal, že tento mi teda vôbec nevyšiel. Možno zo začiatku, ale boli zápasy, v ktorých som robil viacero chýb. Od zápasu k zápasu sa ich však snažím odstraňovať. No a čo sa týka hráčskej stránky, tam bolo tých zápasov, ktoré nevyšli veľa. To však platí v živote každého futbalistu na akejkoľvek úrovni.
Pochvala každého poteší, sú hráči v tomto smere korektní? Dokážu si priznať omyl?
Každý hráč je iný, niektorí si nepriznajú chybu nikdy. Sú tu, ale aj féroví hráči, ktorých si rozhodca o to viac váži a dokážu si priznať omyl, prípadne aj slušne a inteligentne komunikovať s rozhodcom. A samozrejme, že pochvala poteší, o to viac po ťažkom a nervóznom zápase, v ktorom sa bojuje do posledných síl.
Čo by si rád dosiahol v čiernom drese, aké sú tvoje plány?
V prvom rade by som chcel postúpiť do krajských súťaží po tejto sezóne, pretože pískať dlhodobo okres je skutočne psychicky náročné aj pre tých najlepších rozhodcov. Preto dávam klobúk dole pred tými „služobne staršími“, ktorí dlhodobo pískajú okresné súťaže. Robia tým obrovskú službu všetkým hráčom, funkcionárom, fanúšikom, ktorí to často vôbec neocenia. Čo príde potom, to už nechám na náhodu, pretože tam často rozhoduje diplomacia a nie ani tak výkony na ihrisku. Spravím samozrejme všetko preto, aby som sa dostal čo najvyššie.
Máš svoj vzor, či už ako rozhodcu alebo hráča?
Ako hráčov mám vzory Lionela Messiho a Cristiana Ronalda, ktorí sú jednoznačne najlepší futbalisti svojej doby a dokázali sa dostať na vrchol aj napriek tomu, že to nemali v živote ľahké. Ako rozhodcu nemám vzor, avšak veľmi ikonický je pre mňa Howard Webb, z ktorého srší prirodzený rešpekt.
Otázka na záver, čo by si chcel vo svojom osobnom živote dosiahnuť?
Chcem vyštudovať vysokú školu a potom v prvom rade chcem viesť šťastný a usporiadaný život po boku rodiny a to, čo príde popritom, nechávam na náhodu.
zdroj: JJ, foto: archív Andreja Mészároša
 |
 |
 |
POZRITE SI TIEŽ:
- Levickí futbalisti a minifutbalisti sa ťažko zdravotne postihnutému Andrejovi Belákovi poskladali na liečbu - video
- Víťazom 14. ročníka halového futbalového turnaja ObFZ Levice mužstvo Veľkých Ludiniec + video
- Na galavečeri ObFZ Nitra boli hosťami aj futbalisti z Podlužian, ceny odovzdával i Marcel Pavlík
