LEVICE 16. júla 2020 - Bitka pri Leviciach, niekedy nazývaná tiež Obliehanie Levíc, je vojenský stret habsburských a tureckých vojsk v rámci Rakúsko-tureckej vojny, ktorý sa udial 19. júla 1664 pri meste Levice. Boj skončil významným víťazstvom Habsburskej ríše. Informuje o tom wikipedia.
V okolí Levíc sa odohralo množstvo významných bitiek ktoré vošli do dejín ale najslávnejšou je bezpochyby tá, ktorá sa odohrala práve 19. júla 1664. "O nej sa vtedy rozprávalo po celej kresťanskej Európe ako o veľkom zázraku a spáse," píše na svojej Facebook stránke Csaba Tolnai, zástupca primátora mesta Levice.
Udalosti predchádzajúce bitke
Na jar roku 1664 bola habsburská cisárska armáda rozdelená do troch vojsk. Na juhu ríše pôsobilo 17 000 uhorsko-chorvátskych vojakov pod velením Mikuláša Zrínskeho. V centrálnej časti v oblasti Viedne operovalo hlavné vojsko, 28 500 mužov pod velením Raimonda Montecuccoliho, ktorého hlavným cieľom bolo zastaviť predpokladaný priamy útok 100-tisícovej osmanskej armády pod velením Veľkovezíra Fazıla Ahmeda Köprülüa na hlavné mesto Viedeň. Tretie vojsko pôsobilo na severe Uhorska, v dnešnom Slovensku – 8 500 mužov pod generálom Louisom Raduit de Souches.
Generál de Souches zahájil ofenzívu na jar roku 1664 na prinavrátenie okupovaných oblastí – po dobytí Nových Zámkov padli do tureckých rúk na jeseň roku 1663 postupne Novohrad, Nitra, Levice, Hlohovec aj ďalšie priľahlé obce. Pod Levický hrad prišla pod vedením veľkovezíra Ahmeda Köprülüa mohutná armáda 1. novembra 1663. Nasledujúci deň, po dohode s vtedajším kapitánom hradu Gašparom Bartakovitsom, sa Turci zmocnili hradu a posádka získala právo slobodného odchodu.
De Souchesovo vojsko v jarnej ofenzíve najprv dobylo 3. mája 1664 späť Nitru. Následne de Souches porazil 16. mája 1664 osmanské vojsko pod velením Mehmeta Küçüka v Bitke pri Žarnovici. Toto víťazstvo umožnilo habsburskej armáde stočiť sa na juh k Leviciam. Mesto aj hrad získal de Souches opäť do cisárskych rúk 12. júna 1664. Po zabezpečení hradnej posádky sa vrátil so svojím vojskom do Nitry. Turci sa však nechceli vzdať pevnosti a vyslali na opätovné dobytie Levíc 15 až 20-tisícové vojsko. Osmanské posily predstavovala armáda pod Alím Pašom, ktorá vyrazila z Budína, aby zastavila postup cisárskych vojsk. V blízkosti Levíc sa jej vedenia sa ujal vtedajší budínsky paša Sarı Hüseyin Paša, ktorý obľahol hrad aj mesto. Posádka hradu ale tentoraz nekapitulovala a začala obliehateľom vzdorovať.
Bitka
De Souches sa vydal z Nitry cez Zlaté Moravce a Hronský Beňadik ku Kozárovciam. Tam prekročil Hron a zaujal bojové pozície medzi Tlmačmi a Hronskými Kľačanmi. Osmanské vojsko vtedy prerušilo obliehanie a pohlo sa proti cisárskemu vojsku. Na sever od Levíc sťažovala presuny oboch vojsk močaristá pôda. Samotná bitka sa odohrala 19. júla 1664 v priestore medzi obcami Starý Tekov, Hronské Kľačany a Podlužany. Aj napriek tomu že Osmani boli v početnej prevahe, cisárske vojsko bolo lepšie vyzbrojené a povzbudené predchádzajúcimi úspechmi. Osmanská armáda bola zložená najmä z nepravidelných jednotiek, ktoré sa nemohli rovnať dobre organizovaným cisárskym jednotkám, chránenými falangovou formáciou svojich kopijníkov.
V úvodnej fáze bitky de Souches skryl časť svojich jednotiek, aby vyprovokoval osmanský útok. Keď osmanské jednotky vkročili do pasce a odhalili zvyšok nepriateľskej armády, oddiely osmanských osobitých jednotiek, najmä Moldavcov a Valachov, sa dali na útek. Keď počas boja opustili svoje pozície, aj v ostatných tureckých jednotkách zavládla panika a tiež začali utekať. Vojsko de Souchesa vzniknutú príležitosť využilo a naplno udrelo na zvyšky armády.
Osmanské vojská stratili asi 8000 mužov, všetky delá, zásoby aj bojové zástavy. Počas ústupu bol zabitý tiež ich veliteľ Alí Paša. Cisárska armáda získala bohatú korisť zásob a zbraní, vrátane 1200 vozov so zásobami, 11 veľkých diel a viacerých menších. Na habsburskej strane boli straty malé, odhadujú sa na 100-200 mužov. V bitke padol Štefan Kohári, hlavný kapitán banských miest a župan Hontianskej stolice, ktorý velil pravému krídlu uhorských vojsk. Počas bojov ho zasiahla nepriateľská guľka. Podľa tradície ho splašený kôň ťahal po zranení v priestore Levíc za sebou až ku kaplnke pri obci Hronské Kosihy. Pochovaný bol v kostole v Hronskom Beňadiku.
Dôsledky
Víťazstvo bolo strategicky dôležité, keďže umožňovalo cisárskemu vojsku postúpiť k Dunaju a zničiť turecký pontónový most v Štúrove (Parkan), čo by izolovalo horné Uhorsko od ďalších tureckých nájazdov. K ničomu však nedošlo, keďže po ďalšom významnom víťazstve cisárskych vojsk v Bitke pri Svätom Gottharde 1. augusta 1664 cisár Leopold I. podpísal s Osmanskou ríšou 10. augusta 1664 nevýhodný Vašvársky mier. Tým sa ukončila Rakúsko-turecká vojna, no pobúrilo to uhorskú a chorvátsku šľachtu, keďže musela opustiť časť svojich vydobytých území v prospech Osmanov napriek tomu, že uhorská strana bola vo výhode.
O tejto bitke sa veľa hovorilo a udalosti sú spomínané aj v historických knihách. "Najvzácnejšími svedectvami sú grafické listy ktoré kolovali po celej Európe a niektoré verne zobrazujú samotnú bitku aj Levický hrad," uzavrel Tolnai.
zdroj: wikipedia, foto: http://los-levice.sk/
Podporte projekt celoregionálnej internetovej televízie TVTEKOVHONT
Pozrite si videoreportáže TVTEKOVHONT tu: https://www.youtube.com/tvtekovhont
Prečítajte si: