LEVICE 12. februára 2013 - V spomienkach na históriu v našom meste Levice pokračujeme. Tentoraz sa pozrieme na začiatky železnice v Leviciach a okolí. Hospodársky vývoj Levíc zaostával v tretej štvrtine 19. storočia za inými mestami vo veľkej miere aj preto, že v tom čase ležali mimo centrálnej rakúsko-uhorskej železnice spájajúcej Budapešť s Viedňou. Prepravu osôb a tovaru (najmä obilia) zabezpečovali dostavníky, konské záprahy a furmanské povozy.
Pôvodnú budovu postavila spoločnosť Österreichische Staats Eissenbahn Gesellschaft, ktorej typický stavebný sloh dodnes dominuje viacerým železničným staniciam na západnom Slovensku.
| Karta Levičana už viac ako 100 zliav v Leviciach a okolí – www.vyhodykariet.sk. |
Prvú železničnú trať, ktorá prechádza územím okresu Levice medzi Štúrovom a Čatou, otvorili roku 1885. Premávali na nej parné rušne s maximálnou rýchlosťou 40 km/hod. O dva roky neskôr (6. októbra 1887) do užívania slávnostne odovzdali trať Čata – Levice. Pre mesto s bohatou históriou to bola mimoriadne dôležitá udalosť. Levice železnica spojila s najvýznamnejšími obchodnými centrami rakúsko-uhorskej monarchie. Po dlhoročnom snažení dobudovali aj tzv. pohronskú železnicu a v obdivuhodne krátkom čase 26. októbra 1896 slávnostne otvorili trať Levice – Hronská Dúbrava. Pred prvou svetovou vojnou existovali plány ako z Levíc urobiť centrálnu železničnú križovatku, ktorá by zabezpečovala spojenie s Banskou Štiavnicou, so Šahami a s Nitrou. Pre vojnu však zrealizovali len trať Levice – Šurany. Vyčlenenú sumu 800 000 uhorských korún pohltila vojna.
| Stačí lajk a získate informácie o každej zľave Karty Levičana na Facebook http://www.facebook.com/kartalevicana |
Pôvodná budova levickej stanice.
Budova a areál železničnej stanice boli svedkami mnohým historických udalostí. Dňa 1. júna 1898 vítali rakúskeho princa Jozefa, 10. augusta 1914 sa prizerali odchodu levických mužov na taliansky front (táto udalosť sa zachovala aj v mnohých piesňach), trpeli počas tuhých bojov československých legionárov s armádou Maďarskej republiky rád (bombardované československým letectvom), 30. apríla 1939 ich slávnostne vyzdobili pri príležitosti príchodu špeciálneho vlaku s uctievanou relikviou – pravicou sv. Štefana, prvého uhorského kráľa. Tridsiate roky 20. storočia znamenali postupnú modernizáciu a rozšírenie trate. Začali po nej premávať dieselové lokomotívy, ktoré trasu medzi Bratislavou a Levicami zvládli za necelé dve hodiny. Ďalší rozvoj železníc opäť prerušila svetová vojna. Počas nej najsmutnejšou udalosťou bola násilná deportácia židovských obyvateľov mesta do vyhladzovacích táborov, ktorá sa uskutočnila 13. júna 1944.
Otvorenie železničnej stanice roku 1887 bolo vhodnou príležitosťou na vybudovanie hostinca, v ktorom by si cestujúci mohli oddýchnuť a zahnať hlad a smäd. Hostinec bol majetkom železníc, bol však prenajímaný rôznym osobám. V budove sa nachádzali tri izby, kuchyňa, reštaurácia s jedálňou a prirodzene - výčap. V exteriéri bola menšia záhradná reštaurácia. Na zábere vpravo vidieť konský záprah – pravdepodobne taxík – čakajúci na zákazníka. Budova staničného hostinca s hrazdenou konštrukciou stála pred hlavným vchodom do železničnej stanice, na mieste dnešného parkoviska. Zbúraná bola roku 1939.
zdroj a fotografie: Csaba Tolnai
