Farárka ECAV na Slovensku v Šahách Hana Peničková: "Zdravotnú krízu vnímam ako čas milosti"

ŠAHY 3. mája 2020 - Šahanská zborová farárka Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku v Šahách Hana Peničková vníma aktuálnu zdravotnú krízu ako čas milosti.

Podľa nej sme sa mohli zastaviť a prehodnotiť smer našej cesty, rýchlosť, akou po nej ideme a hodnoty, pre ktoré žijeme. “Je to čas, počas ktorého sa môžeme vrátiť k Pán Bohu, na ktorého sme neraz v dňoch plných termínov zabudli, nemali na Neho čas, alebo sme si mysleli, že ho pre svoj život nepotrebujeme. Vnímam to aj ako čas navrátenia sa jeden k druhému, čas pre rodiny. Nachvíľu sme sa stali ohľaduplnejšími, ľudskejšími. Prajem si, aby to v nás zostalo a nevrátili sa k starému spôsob života, ale začali sme žiť odznova - Tú šancu sme dostali,” vyjadrila sa Peničková.

Podporte projekt celoregionálnej internetovej televízie TVTEKOVHONT

Hrozba koronavírusu, teda ochorenia COVID-19 zasiahla aj veriacich. Tí v aktuálnej zdravotnej kríze nemôžu osobne navštevovať kostoly, no mnoho farárov či farárky sa rozhodli bohoslužby pre svojich veriacich realizovať online. Aj Hana Peničková, ktorá je zborovou evanjelickou farárkou od roku 2001, čiže v auguste toho roku tomu bude 19 rokov, sa rozhodla realizovať online bohoslužby. “Bolo to pre mňa niečo nové a nie až tak ľahké rozhodnutie. No túžba v srdci zvestovať dielo utrpenia a smrti Pána Ježiša Krista bola väčšia ako strach a obavy. Začali sme dva týždne pre Veľkou nocou, kedy sa už začínajú čítať pašie, pokračovali sme na Kvetnú nedeľu, Veľký piatok a posledné online Bohoslužby boli vysielané na Veľkonočnú nedeľu. Túžila som priniesť zvlášť našim veriacim, ale aj každému, kto si ich vypočuje, dotyk Božej lásky, potešenia v týchto neľahkých časoch. Veľká vďaka patrí Pánu Bohu, sestre kantorke a pánovi kameramanovi, že toto dielko mohlo vzniknúť,” povedala Hana Peničková.

V súčasnej kríze zborová farárka ECAV zo Šiah udržiava kontakt so svojimi veriacimi čiastočne cez sociálne siete a cez telefonické rozhovory. “Pred veľkou nocou sme do každej rodiny rozniesli veľkonočnú poštu, ktorá obsahovala okrem blahoželania aj kázne na sviatočné dni a nedele,” priblížila farárka a súčasne by rada odkázala. “Chcela by som odkázať všetkým ľuďom, že ich Pán Boh má rád. Nikto Ním nie je zabudnutý. Nebojte sa k Nemu prísť a prijať dotyk Jeho nekonečnej lásky. On je Láska. Teším sa na stretnutie s našimi veriacimi, ale aj s každým, kto príde na Bohoslužby a iné podujatia, ktoré by sme chceli uskutočniť v našom chráme, či na území zboru, mesta a okolitých obcí,” dodala.
V Šahách a v okolitých obciach, ktoré patria do Cirkevného zboru ECAV na Slovensku, žije podľa ostatného sčítania obyvateľstva 360 evanjelikov. “Nie všetci žiaľ cítia túžbu prichádzať do chrámu a spoločne zažívať spoločenstvo Božej rodiny. Takže skutočné počty sú iné. Sme však radi každému, kto príde medzi nás, či už z evanjelického prostredia, alebo inoveriaci. Náš zbor vždy bol a verím, že aj zostane tvorený pre každého, kto túži prežívať spoločenstvo so živým Pánom Bohom,” vysvetlila Peničková.

Zaujímalo nás, čím sa Hana Peničková chcela stať, keď bola malá. “Myslím si, že to boli spočiatku viaceré povolania. Nakoľko som vyrastala na kopaniciach, milovala som prírodu, zvieratká a prácu v záhrade a tie vysnívané povolania sa niesli v tomto duchu. Nikdy však nezabudnem na chvíľu, kedy do môjho srdca prišla túžba, byť farárkou. Vyrastala som v období, v ktorom bola viera nežiadúca. Rodičia moju staršiu sestru aj mňa napriek všetkým vyhrážkam každý rok prihlásili na hodiny náboženstva, za čo som im nesmierne vďačná. Raz, bolo to ešte na prvom stupni ZŠ, počúvajúc príbeh o Božej láske k človeku na hodine náboženstva, som si pomyslela: „ Aký je Pán Boh dobrý, čo všetko pre nás urobil a toľko ľudí o tom nevie. Chcela by som im o tom rozprávať.“ A táto myšlienka už neodišla zo srdca ani z mysle...,” priblížila šahanská farárka.

Nakúpdoma.sk - eshop - Byt a domácnosť, elektronika a spotrebiče, šport a fitness, kuchyňa, pánska a dámska móda, obuv, Topshop produkty, alko-nealko nápoje, kozmetika

Zľavaonline.sk - paleta najlepších zliav

Takže Vás rodičia viedli od mala k viere. “Áno, k viere ma viedli moji rodičia, starí aj prastarí rodičia, s ktorými sme v mojom detstve bývali takmer v spoločnej domácnosti. Prastarký nás vždy v nedeľné popoludnie zhromaždil okolo stola, mňa zobral na kolená a čítal kázne, modlil sa a všetci sme spolu spievali. Bola som ešte maličká, ale moji rodičia spomínajú, že som tie chvíle mimoriadne očakávala a trpezlivo dokázala počúvať všetko, čo bolo hovorené. Myslím si, že aj v modlitbách prastarkého boli prosby za nás a vieru každého jeho potomka,” zaspomínala.

Aká bola Vaša cesta k cirkvi? Čo všetko ste si musela "preskákať", aby ste sa stala farárkou? “Ako som už spomenula, rodičia mi cestu v cirkvi pripravili. Vďaka tomu, že ma viedli k Pánu Bohu, umožnili navštevovať hodiny náboženstva, privádzali na Služby Božie, som po tej cestičke mohla kráčať už odmalička. Moja sestra začala navštevovať mládežnícky spevokol pod vedením pána kantora, kde ma brávala so sebou. Spievali sme krásne piesne o Pánu Bohu a viere v Neho. Na Vianoce s nami pán farár nacvičoval každoročne program plný radostnej správy o Božej Láske k nám. Keď prišiel čas konfirmácie, dostala som možnosť spievať ako sólo jednu pieseň o tom, že svoje srdce kladiem na oltár, čo som hlboko prežívala ako osobné vyznanie Pánu Bohu. V poslednom ročníku ZŠ prišla nežná revolúcia a nové možnosti pre život viery. Pokračovali sme v pravidelných mládežníckych stretnutiach, navštevovali sme aj celoslovenské stretnutia mládeže. Práve na Celoslovenskom stretnutí mládeže v Košiciach som mohla odovzdať svoj život Pánovi Ježišovi a prijať Ho do svojho srdca. Neskôr som viedla mládežnícke stretnutia v našom zbore, začali sme vyučovať detskú Besiedku počas Bohoslužieb. Počas posledného ročníka stredoškolského štúdia prišla opäť myšlienka ohľadom cesty vedúcej k službe v cirkvi v povolaní farárky. O tejto mojej myšlienke nikto z mojich blízkych celé roky netušil. Modlila som sa, aby mi Pán Boh ukázal, či je to cesta pre mňa. Dostala som jasnú odpoveď a tak som sa vybrala najskôr na prijímacie pohovory a potom na štúdium. Evanjelickú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave som ukončila v roku 2000. Po jej ukončení som od Pána Boha dostala možnosť študovať rok na Misijnom seminári v Nemecku. Bola to vzácna skúsenosť. Počas toho roku sa mnoho mojich priateľov práve v Nemecku modlilo za to, aby ma Pán Boh poslal do zboru, v ktorom ma chce mať,” opísala Peničková.

Prečo ste sa rozhodli práve pre ECAV? “V evanjelickej cirkvi som bola pokrstená, v nej som bola vychovávaná. Celá moja má evanjelické korene. Práve v evanjelickej cirkvi som mohla spoznať Pána Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa a prijať Ho do svojho srdca,” vysvetlila.

Farárku ženu je skôr rarita vidieť, keďže väčšinou sú farári muži. Ako podľa Vás vnímajú ľudia ženu ako farárku? “Myslím si, že o tom by najlepšie vypovedalo svedectvo ThB. Darinky Bancíkovej prvej ženy, ktorá bola v roku 1951 ordinovaná k duchovenskej službe v ECAV. Ona bola tou bojovníčkou, ktorá nám pripravila cestu k tomu, aby sme aj ako ženy mohli slúžiť v cirkvi. Domnievam sa, že muž v povolaní farára je a bude aj naďalej vnímaný s väčšou vážnosťou a snáď aj úctou. Ale myslím si, že aj ako ženy môžem mnohé veci vidieť a vnímať inak, možno citlivejšie, empatickejšie a naša služba môže priviesť ľudí k Pánu Bohu a bližšie k Jeho Slovu. Veď aj prvými zvestovateľkami vzkriesenia boli práve ženy. Som vďačná Pánu Bohu za každé slovo povzbudenia, keď moja nehodná služba slabej ženy mohla priniesť povzbudenie, záchranu. Som len nástrojom v rukách Mocného Boha,” dodala.

Má farárka ako žena rovnaké možnosti, rovnakú cestu, stať sa farárkou, ako to majú muži? Nie sú na ženy kladené vyššie požiadavky, príp. naopak, nižšie? Ako ste to vnímali? “Myslím si, že sú takmer rovnaké možnosti. Čo sa týka požiadaviek, sú kladené rovnako, no žena musí možno viac v určitých veciach zabojovať, dokázať že je schopná tú službu plnohodnotne vykonávať. Rozdiel je aj v tom, že muž v povolaní farára má často ako pomocníčku v službe svoju manželku, ktorá sa nielen postará o deti, ale často slúži v zbore ako kantorka, vedúca Detskej Besiedky, vedúca spevokolu. Keď je farárkou žena, musí niekedy zvládať toho viac v domácnosti i v zbore... to je môj pohľad. Máme však už aj ženy na poste seniorky / v rímskokatolíckej cirkvi funkcia dekana/. No na miesto biskupa sa zatiaľ ženy, aj napriek kandidovaniu ešte nedostali. Tu si v cirkvi vieme predstaviť zatiaľ len muža. Ale nevnímam to ako niečo diskriminujúce, alebo nespravodlivé. Nech je to Božia vôľa, kto vedie cirkev a zastáva v nej funkcie,” vyjadrila sa zborová farárka ECAV v Šahách.

Farárkou priamo v Šahách ste chcela byť, alebo Vás sem poslali? “Po návrate z Nemecka som absolvovala kaplánske skúšky, po ktorých mi zbor biskupov oznámil, že od 15.8.2001 nastupujem na kaplánske miesto do cirkevného zboru Šahy. Od začiatku som verila, že to bolo teda Božie rozhodnutie. Po absolvovaní farárskej skúšky ma potom tunajší veriaci zvolili za svoju zborovú farárku na 10 rokov a v minulom roku sa voľba opakovala po druhý krát. Ďakujem Pánu Bohu, že to môžem slúžiť,” vysvetlila.

Ako vnímate aktuálne postavenie ECAV na Slovensku? “Postavenie ECAV na Slovensku vnímam pozitívne. Máme na čele cirkvi bratov biskupov, ktorí sa neuzatvárajú pred dianím v našej krajine, ale práve naopak, chcú byť jeho súčasťou. Stretávajú sa s predstaviteľmi štátu, vyjadrujú sa k aktuálnemu dianiu,” povedala Peničková.

Do kedy by ste chceli byť farárkou? “Chcem sa nechať viesť Pánom Bohom. V každom prípade aj z nášho povolania sa odchádza do dôchodku. Ale uvidíme, aké sú Božie myšlienky o mojom živote a službe. V ostatné dni vnímam ako dôležité, byť vernou , dobrou a požehnanou Božou služobníčkou,” vyjadrila sa.

Na záver, chceli by ste niečo odkázať Vašim veriacim, všetkým ľuďom? “Chcela by som odkázať všetkým ľuďom, že ich Pán Boh má rád. Nikto Ním nie je zabudnutý. Nebojte sa k Nemu prísť a prijať dotyk Jeho nekonečnej lásky. On je Láska. Teším sa na stretnutie s našimi veriacimi, ale aj s každým, kto príde na Bohoslužby a iné podujatia, ktoré by sme chceli uskutočniť v našom chráme, či na území zboru, mesta a okolitých obcí,” uzavrela.

Zdroj: Leviceonline.sk, Šahyonline.sk, foto: archív Hany Peničkovej