LEVICE 24. septembra 2013 - Kresba, maľba, grafika, animácie a animované filmy. To sú oblasti, ktorým sa nadaná umelkyňa Gabriela Antalová z Levíc venuje s nadšením už roky. Zo sympatickej maliarky a grafičky doslova srší nadšenie pre umeleckú tvorbu a akoby každou minútou rozmýšľala nad novými maľbami, či kresbami.
Talentovaná Levičanka svoje tvorivé schopnosti začala rozvíjať už od najmladšieho veku, preto jej nadanie a originalitu naozaj nemožno zaprieť.
Mimochodom, ak by ste mali záujem vidieť umeleckú tvorbu Gabriely Antalovej naživo, do konca októbra 2013 sú jej práce vystavené v levickom Angel Caffee Bar-e na Holubyho ul. 2.
S Gabrielou Antalovou sme sa porozprávali o jej začiatkoch, priebehu jej umeleckej kariéry do súčasnosti ale aj o jej cieľoch a snoch...
Aký bol tvoj prvý kontakt s umením? Už od malička si inklinovala k umeniu?
Môj úplne prvý kontakt s umením bol asi na základnej škole v prvom ročníku. S maminou sme chodievali na výstavy a rôzne podujatia, prezerali si rôzne knihy, stále sme si niečo kreslili. Keďže mi to celkom išlo, rodičia ma prihlásili na ľudovú školu umenia, kde sme sa umením už zaoberali hlbšie. Začínali sme rôznymi reprodukciami slávnych umelcov, kde ma ich tvorba úplne ohromila. Ako každé dieťa som skúšala aj iné záujmové krúžky a aktivity, ale umenie ma nikdy neomrzelo.
 |
 |
Viedol ťa niekto k umeniu, alebo to bola všetko len tvoja iniciatíva?
Moja mama vedela veľmi pekne kresliť a od malička sme si spolu kreslili, takže si myslím, že na tom má zásluhu ona. Otec je skôr technický typ, ale v umení sa vyzná. Neskôr počas štúdia mi bol on najväčším kritikom. Keďže má na miery oko, vždy mi vedel poradiť, čo je nakrivo, alebo čo kde nesedí. Mama doladila kritiku farieb a estetiky a brat to hodnotil vždy v celku. Takže si myslím, že všetci traja na tom mali svoj podiel. Moja iniciatíva prišla vtedy, keď som si vybrala umeleckú školu. Rodina ma už potom veľmi podporovala a najväčšie zadosťučinenie prišlo vtedy, keď som videla, akí sú na mňa hrdí.
|
|
|
Túžila si sa stať profesionálnou umelkyňou?
Vždy ma fascinovali umelci, ich osobnosti a tvorba, počas štúdia som mala to šťastie, učiť sa od tých najlepších na Slovensku v rôznych oblastiach, či už to bol animovaný film, maľba, grafika, alebo počítačová tvorba. Spoznať ich a pracovať s nimi ma veľmi inšpirovalo k ďalšej tvorbe.
V dnešnej dobe je veľmi ťažké uživiť sa umením a veľmi uznávam ľudí, ktorí sa takto dokážu uživiť. Raz by som chcela byť na ich mieste.
Maľbu beriem ako svoje hobby, keďže sa prevažne živím animáciou a grafikou. Je to pre mňa oddych, ale vždy ma poteší, keď sa ľuďom moje obrazy páčia a chcú, aby som im niečo namaľovala.
Si grafička, maliarka ale aj animátorka. Ako si sa dostala k týmto umeleckým sféram?
V deviatom ročníku základnej školy sme sa mali rozhodnúť, akým smerom sa naše životy budú ďalej uberať. Mala som viac možností, keďže som bola prijatá na gymnázium aj iné školy. Naši preferovali klasickú školu pred umeleckou, ale ja som si zaťato vybrala umeleckú. Zhodou náhod som videla v televízií upútavku na Súkromnú strednú priemyselnú školu animovanej tvorby v Bratislave. Presvedčila som rodičov, nech sa so mnou idú pozrieť na deň otvorených dverí. Z toho dňa som mala zmiešané pocity, pretože na tej škole bol úplne iný svet. Nezávislí umelci a výstrední profesori, z ktorých sršala individualita.
Prihlásila som sa tam na prijímačky. O pár mesiacov sa uskutočnili a keďže som v rámci prijímačiek skončila v prvej desiatke uchádzačov, rodičia už ďalej protestovať nemohli a ja som išla študovať do Bratislavy. Neskôr som pokračovala v štúdiu na Vysokej škole múzických umení, tiež odbor réžia animovaného filmu, kde som skončila titulom Mgr. Art. Takže grafika, maľba a animácia sa mi stále prelínali v animovanom filme.
Ktoré z týchto umeleckých sfér ti je najbližšie?
Môjmu srdcu najbližšia je animácia. Vdýchnuť život obyčajnej kresbe a dať jej charakter, je prekrásny pocit. Na Slovensku je však pre animovaný film momentálne nepriaznivá situácia, hoci s terajšou generáciou sa to už rozbieha. Ja inklinujem skôr ku krátkym animovaným skečom do troch minút.
To si vie spraviť človek sám a netrvá to až tak dlho. Mám rada, keď sa moja práca obmieňa a nie je monotónna.
|
|
|
Čo ťa inšpiruje do tvojej umeleckej tvorby?
Inšpirujú ma rôzne veci, zážitky, sny, čokoľvek. Čo sa týka mojej vernisáže v levickom Angel Caffe Bar-e, hlavný podnet mi dal Tibor Koncz, ktorý chcel odo mňa obrovské maľby anjelov do svojho podniku. Neskôr nás napadlo, prečo tie maľby nedoplniť aj nejakými ostatnými mojimi prácami. Tak som pozháňala obrazy, čo boli v podobnej téme a zrazu vznikla vernisáž. Za tento podnet sa chcem Tiborovi veľmi poďakovať, aj že to umožnil a hlavne, že to zrealizoval.
Ako by si charakterizovala svoju umeleckú tvorbu?
To je ťažká otázka. Skôr by to asi mal definovať niekto iný. Keďže v rámci animácie vždy skúšam inú techniku, asi by som sa nevedela výtvarne zaradiť. Obsahovo sa vždy snažím vytvárať obrazové fóry a gagy. Čo sa grafiky týka, mám rada výraznú farebnú eleganciu a modernu. A v rámci maľby je to pravdepodobne taký snový realizmus. Pri tvorbe portrétov sa snažím vystihnúť čo najviac realitu, ale hlavne osobnosť človeka. To je pre mňa podstatné, keď niekoho portrétujem.
|
|
|
Ako by si charakterizovala súčasné postavenie umenia daného smeru na Slovensku a v tomto regióne?
Na Slovensku je veľa šikovných umelcov a majú rozmanité štýly. Dosť je ich uznávaných aj v zahraničí, no na Slovensku sa o nich veľa nevie.
Celkovo si myslím, že umenie sa dostalo z dávneho piedestálu "umenia" na post bežného konzumu. Umenie je všade okolo nás. Či už na ulici na plagátoch, tričkách, bilboardoch, televízií, či priamo v obývačkách. Jediné čo ma mrzí je, že umenie stratilo svoje čaro a význam. Ľudia si už nekupujú obrazy kvôli tomu, kto ich vytvoril a čo symbolizujú, ale aké sú na obraze farby a či ladia s gaučom. Namiesto toho aby si ľudia našli čas a išli do galérií, či kín pozrieť si Slovenskú tvorbu, sedia doma a pozerajú reality šou. Preto to dnešní umelci majú dosť ťažké. A animovaný film je na tom asi najhoršie. Animované seriály sa nefinancujú, štúdiá ledva zháňajú financie z reklamnej a inej tvorby a televízie ich podporovať nechcú. Pričom animované seriály z veľkej časti vychovávajú aj vychovávali deti každej generácie. Slovenské večerníčky a iné rozprávky pre deti boli jedny z najkvalitnejších v Európe a a aj dnes by sme sa vedeli pochváliť veľmi dobrými tvorcami. Ale televízie a štát namiesto toho, aby ďalej podporovali túto tvorbu, poskytujú peniaze na farmárske a iné reality šou, či iné "vzdelávacie" programy. Pevne verím a držím palce tvorcom, čo stále bojujú za animované filmy a dúfam, že sa raz tento systém zmení.
Svoju umeleckú tvorbu realizuješ vždy sama od seba, alebo robíš aj na objednávky?
Maľby väčšinou realizujem zo svojej iniciatívy, ale mám aj dosť objednávok, hlavne čo sa portrétov týka. Väčšinou je to od známych, ktorí už moju tvorbu poznajú a chcú niekomu obraz darovať, či chcú niečo pre seba.
Svoje diela aj predávaš? Ako a kde si môže prípadný záujemca zakúpiť tvoje diela?
Väčšina mojich diel je už predaných, ale ak by mal niekto záujem, môže si na mojej stránke www.agcreative.eu pozrieť moje práce a kontaktovať ma. Namaľovať nové obrazy nie je problém.
Aké máš ciele, sny v tvojej umeleckej tvorbe?
Snov mám veľa. Držím sa hesla, ak nevyjde jeden sen, mám iné, za ktorými chcem ísť. No asi najväčším snom je mať svoju firmu, vypracovať sa na takú úroveň, aby som si s financiami nemusela lámať hlavu a hlavne živiť sa mojou tvorbou tu doma na Slovensku.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
zdroj: www.leviceonline.sk, fotografie a videá: Gabriela Antalová
