LEVICE 26. októbra 2011 - Odchovanec levického futbalu, ktorý si "preskákal" všetky mládežnícke kategórie vo futbalovom klube Slovan Levice s výnimkou mladšieho dorastu a ktorý zažil doteraz najkrajšie futbalové časy v tomto levickom klube. Jeho najväčším úspechom však tiež bola aj účasť v mládežníckych reprezentáciách, kde hrával napríklad aj spolu s nebohým Petrom Dubovským. S Jánom Lepiešom, ktorý je v súčasnosti skautom/vyhľadávačom talentov pre levický futbalový klub Slovan Levice, sme sa porozprávali o jeho futbalových začiatkoch, ale aj o jeho súčasnej pozícii v levickom futbale.
Aké boli Vaše futbalové začiatky?
S futbalom som začínal samozrejme v Leviciach v kategórii mladších žiakov, ale prvé futbalové kroky boli ešte nesúťažné na dvore pred činžiakom, kde prebiehali tie „najdôležitejšie“ futbalové bitvy.
Ako si spomínate na účinkovanie v FK Slovan Levice ako hráč?
Ako som už hovoril, začínal som ako najmenší žiačik a prešiel som jednotlivými mládežníckymi kategoriami. S výnimkou mladšieho dorastu, pretože som túto kategoriu preskočil a išiel som od žiakov rovno do staršieho dorastu. Z tohto obdobia mám veľmi dobré spomienky, pretože som hrával s veľmi kvalitnými spoluhráčmi, ktorí sa neskôr presadili aj v seniorskom futbale (Mäsiar, Meszaros). Dosiahli sme aj nejaké tie čiastkové úspechy, ako napr. 4. miesto na Slovensku v žiackej kategorii pod vedením trénera Lebocza. Dostali sme sa až do záverečného turnaja štyroch víťazov regionálnych majstrovstiev o majstra Slovenska, kde sme odohrali kvalitné zápasy so Slovanom Bratislava (3:7), Lokomotívou Košice (0:1) a neskorším federálnym majstrom Duklou Banská Bystrica (1:2). V dorasteneckom veku sme pod vedením trénera Vidru, bojovali v druhej najvyššej súťaži, vždy o postup do 1.DL. Po skončení dorasteneckého veku mi bola ponúknutá profesionálna zmluva v „A“ mužstve.
Sledovali ste vývoj levického futbalu? Čo pokladáte za jeho najväčší úspech a čo za jeho najhorší prepad?
Samozrejme, že najväčšími úspechmi a zároveň neúspechmi boli obidve baráže o postup do najvyššej súťaže, pretože sme boli len kúsok od 1.ligy. Lenže ten posledný krok bol už nad naše sily. Následne po týchto barážach prišlo k pozvolnému prepadu levického futbalu, kde sme po reorganizácii súťaží vypadli z 11. miesta do nižšej súťaže a nastala potom stagnácia a ďalší prepad.
V ktorých futbalových tímoch ste pôsobili okrem FK Slovan Levice?
Okrem Levíc som v období vojenčiny hral za Trenčín. Po vypadnutí Levíc do tretej ligy som ešte prestúpil do Želiezoviec, kde som odohral len jeden rok a potom som už s nejakým tým vážnym futbalom skončil. Na sklonku kariéry som prestúpil do Čajkova. (kde momentálne bývam)
Na ktoré Vaše pôsobenie ako hráč spomínate v najlepšom?
Každé jedno obdobie, či už mládežnícke, alebo seniorské, mi prinášalo veľkú radosť z futbalu. Ale z toho kvalitatívneho určite obdobie, keď sme hrali druhú najvyššiu súťaž, v ktorej sme bojovali o tie najvyššie priečky.
Čo by ste pokladali za doterajší vrchol/úspech vo Vašej futbalovej kariére a čo za doterajší vrchol/úspech v živote?
Tým najväčším mojím osobným úspechom bola určite účasť v mládežníckym reprezentáciách, kde som hrával napríklad spolu s nebohým Petrom Dubovským. V neposlednom rade to, že som sa vedel presadiť v takom kvalitnom mužstve, aké Levice v tomto období mali. Úspech v živote? Určite to, že som sa po skončení futbalovej kariéry bez problémov zaradil do bežného života. Našiel som si prácu, ktorá ma baví a venujem sa jej do dnes v potravinárskej firme, ako hlavný analytik.
Od začiatku roka 2011 ste sa vrátili do levického klubu. Ako ste vnímali skutočnosť, že o Vaše služby prejavil levický klub opäť záujem, aj keď tentoraz ide o funkcionárske služby?
Po vstupe BTG ako generálneho sponzora, som vedel, že do levického futbalu prichádzajú ľudia, ktorí to s futbalom myslia vážne a myšlienka vybudovania kvalitného klubu, či už po športovej a organizačnej stránke, je úprimná. (Na rozdiel od predchádzajúcich vedení). Takže keď ma oslovili, neváhal som ani na chvíľu a dohodli sme sa na spolupráci.
V súčasnosti pôsobíte v levickom klube ako skaut/vyhľadávač talentov. Čo takáto funkcia vyžaduje, čo spadá do tejto funkcie?
Hlavnou mojou úlohou je vyhľadať talentovaných mladých hráčov, ktorí by typologicky spadali do konceptu, ktorý nastavilo vedenie klubu v spolupráci s trénerom Prochotským a boli hlavne posilami, ktoré nám umožnia myslieť na tie najvyššie priečky.
Ako ste sa zhostili tejto funkcie?
Myslím si, že celkom úspešne. V priebehu jarnej časti som absolvoval množstvo pozorovaní zápasov rozličných súťaží, kde som si vytipoval hráčov, ktorí ma zaujali, a to či už svojou rýchlosťou, dynamikou, hernou a taktickou stránkou. Po ukončení jarnej sezóny sme pozvali vybraných hráčov (20 hráčov) do týždenného campu, kde sme si v tréningovom procese, ktorý viedol tréner Prochotský, všímali nielen tie futbalové, ale aj mentálne a povahové stránky chlapcov. Na základe týchto kritérií a absolvovaní pohybových testov, sme potom oslovili s ponukou hráčov, ktorých máme teraz v mužstve. Ide o Petra Molnára, Csabu Bognera, Tomáša Feješa a Csabu Kovácsa. Myslím si, že nám výkony tíchto chlapcov v jesennej časti dali za pravdu, že sme vybrali dobre.
Ako by ste zhodnotili súčasný vývoj v levickom futbale?
Určite sa uberá správnym smerom, pretože sa vytvorila skupina ludí, ktorá má svoju víziu a hlavne koncepciu pre daľšie napredovanie klubu.
Aké máte vzťahy s vedením klubu a s jednotlivými hráčmi a funkcionármi?
S hráčmi mám vyslovene profesionálny vzťah, pretože ja z mojej pozície nemôžem byť vzťahovo zaťažený. Musím myslieť predovšetkým na klub a mojim hlavným cieľom je, aby v klube ostali, alebo eventuálne prichádzali len tí hráči, ktorí na to majú.
Ako by ste charakterizovali súčasnú silu A mužstva, ako i silu jednotlivých levických mládežníckych družstiev?
Zrkadlom sily mužstva je určite naše postavenie v tabuľke. Momentálny káder má na to, aby sme bojovali o tie najvyššie priečky. Po vhodnom doplnení z hľadiska budúcnosti, by sme si mohli trúfať aj na vyššiu súťaž. Mládežnícke družstvá žiakov nám hrajú najvyššie súťaže, takže s týmto stavom by sme mohli vysloviť spokojnosť. Hlavnou úlohou je však určite pripraviť dorastenecké mužstvá na postup do 1.ligy.
Kde vidíte silné a slabé stránky, čo sa týka štadióna a ostatných priestorov/budov?
Silnou stránkou celého areálu je počet trávnatých plôch, ktoré má klub k dispozícii. Budovy sú v majetku mesta a vieme, aká je momentálna finančná situácia, peňazí nie je nazvyš, takže to stačí len na ich údržbu. Pozitívom je určite skultúrnenie hlavnej tribúny, osadením nových sedačiek.
Akým smerom by sa mal levický futbal podľa Vás uberať v najbližšej budúcnosti? Na čo by sa mal hlavne zamerať, čo sa týka družstiev, ako i štadióna.
Čo si budeme nahovárať, úspešnosť klubu je vždy meraná výsledkami ťažiskového „A“ družstva, takže cieľom je atraktívny futbal pre diváka, ktorý nám prinesie aj výsledky s ambíciou najvyšších priečok. Ak však chceme pri týchto cieľoch zotrvať aj v budúcnosti, nedokážeme to bez kvalitnej mládežníckej základne, ktorej sa venuje tím mládežníckych trénerov na vysokej úrovni. Ich cieľom je vychovať chlapcov, ktorí nebudú mať problém sa po skončení dorasteneckého veku zaradiť do seniorského futbalu.
Ako vidíte Vašu budúcnosť v levickom futbalovom klube?
Kým bude o moje služby záujem, budem veľmi rád pracovať v klube, v ktorom som vyrastal.
Aké sú Vaše ciele, sny? Čo by ste chceli ešte dosiahnuť vo svojej futbalovej kariére a čo vo svojom osobnom živote?
Ten futbalový sen je úzko spätý s postavením klubu na mape Slovenského futbalu. Prial by som si, aby sa Levice dostali minimálne do tej pozície, akú zastávali v dobe svojej najväčšej slávy v 80-tych a 90-tych rokoch.
V osobnom živote, poviem asi staré klišé, ktoré je však pravdivé, a to, aby vydržalo hlavne zdravie a potom príde aj úspech v osobnom živote.
Za rozhovor ďakujeme Jánovi Lepiešovi a prajeme mu veľa šťastia v jeho profesijnom, ako i v jeho súkromnom živote.
zdroj: Mgr. Andrej Budai, foto: archív Jána Lepieša