Je vzácnosť, keď v dnešnej uponáhľanej dobe plnej modernej technológii natrafíte na debnára. V malebnej obci Pukanec sme na jedného natrafili. Šesťdesiatdva ročný Ladislav Hruškovič má jeden odhobľovaný článok na prste, ale je živý a zdravý. To viete, debnár...

Žije v starom rodičovskom dome, na ktorého priečelí je zavesený povesený súdok. V priestrannom dvore plnom dreva sa uprostred dvora nachádza dieľňa, v ktorom vnútri je príjemné teplo... Čo myslíte, čím sa tu kúri? Je jasné, že predsa drevom, ale iba takým, čo pri spracovaní odletelo od ruky majstrovi debnárskeho remesla. Je priam neuveriteľné pozorovať pána Hruškoviča pri práci, jeho neskutočnú zručnosť, všetky tie rokmi naučené grify... laikovi sa vidí priam nemožné, aby sa z drevených dýžok zrodil neobyčajný produkt – sud. Aj slávny Michelangelo povedal, že v každom bloku mramoru je socha, len ju treba z kameňa oslobodiť.

Krédom p. Hruškoviča je, "Drevo keď chytíte, treba ho pohladkať..."

Okrem sudov na víno p. Hruškovič vyrába aj kade, škopky, putne, maselnice, malé súdky na pálenku... "Neverili by ste, aké chuťové vnemy preberie z dreva nevýrazná vínovica, ale aj ražovica. Tiež slivovica je pobytom v súdku
osobitá, i marhuľovica a hruškovica dostávajú nový rozmer."

P. Hruškovič však vyrába napr. aj sudy na kapustu, ešte väčšie na kúpanie pre staromilsky naladených zákazníkov...ale keby ste chceli, vyrobí aj drevené vedro, či vyrezávanú vinotéku na sto fliaš.

P. Hruškovič má zákazníkov z blízka i zo široka: Slovákov, Maďarov, Rakúšanov, Nemcov, Čechov... nedávno vyrobil pre nejakú českú hospodu súdok na utopencov.

"Baví ma to. Je dobré, keď chlapca začne baviť drevo..."

A aké boli začiatky pukanského debnárskeho majstra? "Otec, dedko, pradedko... všetci boli debnári v Pukanci. Bol som jediný z desiatich súrodencov, ktorí sa nerozbehol do sveta. Vyučil som sa za strojného zámočníka, ale musel by som byť slepý a hluchý, aby som nepričuchol pri otcovi k debnárstvu," opisuje svoje začiatky p. Hruškovič a pokračuje. "Otec chcel, aby jeden z nás remeslo podedil, rovnako ako starý rodičovský dom. Stalo sa. Už od detstva som musel otcovi pomáhať s drevom. Nevoňalo mi to, aj keď drevo voňalo nádherne... ale až keď sa mi otec pominul, pojal som drevo za chlieb každodenný. Z jeho rodiny však už remeslo, žiaľ, nik nepodedí, Hruškovičovci majú totiž tri dcéry..."

Pán Hruškovič je aj vinohradník, takže sudy a nádoby potreboval, dokonca aj susedia a známi od neho chceli, aby im čo to opravil: raz kaďu, inokedy putňu... A bolo to...

A ako sa vlastne vyrába sud na víno?

P. Hruškovič sa chodí pozerať do lesov pri Pukanci, ako stromy rastú. Potrebuje húževnatý dub a vhodný si označí. V Pukanci a okolitých lesoch, ktoré sú v nadmorskej výške 5OO až 7OO metrov nad morom, majú duby husté drevá. Najmä okolo Vianoc, najlepšie na Štefana sa stromy spilujú, pretože majú menej miazgy. Čerstvo zrezané drevo sa dovezie domov, poštiepe sa, kým je ešte surové a to sa uloží do "klietok" na dvore, čo je špeciálny tvar na uloženie dreva pred opracovaním. Tie stoja aj dva roky, ak je suché leto, polievajú sa, aby nepopraskali. Až potom ide drevo do výroby.

Pri popise výrobného procesu Pán Hruškovič používa rôzne slangové výrazy ako napr. "dúžka", "ogerbovanie", "vykimovanie".

Jednoducho povedané, naštiepané drevo vytvorí takzvané dúžky, ktoré sa ohobľujú a nahromadia sa na seba, následne sa z nich skladajú súdky. Neskôr p. Hruškovič prichystá dná sudov a všetko sa skladá dokopy. Samotnému procesu výroby ešte predchádza ohýbanie a s tým súvisiace vypaľovanie. Vypaľuje sa preto, lebo drevo obsahuje tanín a prehrievaním sa tanín mení na karamel. Ten zasa chuťovo ovplyvňuje víno v sude, prípadne pálenku.

Potom sa sud vyčistí zvnútra, kým bude stiahnutý obručami a pokračuje sa výrobou drážky pre umiestnenie dna nádoby. Keď sa dno založí, sud sa aj zvonka očistí a nasadia sa obruče.

Moderná doba nepraje starým remeslám...zostali už iba priezviská ako Kováč, Kolár, Pláteník, Kotlár, Debnár, Keramikár...

"Dá rozum, že prv, než prišla doba smaltová, antikorová a plastová, drevené nádoby sa používali na prípravu, uskladnenie a transport tekutín, potravín a iného tovaru. Sudy a kade z dreva dubového, z jedľového alebo smrekového zasa gelety, šafle, bočky, vedrá, džbery, putne, kanvy, mútovníky, šechtáre, bačovský riad, vane, korce, nádoby na pranie a vyváranie bielizne..."

Výroba vlastnej značky vína

Okrem ručnej výroby drevených sudov a vinoték sa p. Hruškovič aktívne venuje aj vinárstvu a výrobe vlastnej značky vína.

Zaujímavosti a fakty z výroby p. Hruškoviča:

- Jeden 100-litrový drevený sud sa v podmienkach p. Hruškoviča ručnou výrobou vyrába asi 30 hodín z dreva, ktoré je odstáte a prichystané.

- Cena 10-litrového dreveného ručne vyrábaného sudu je cca 100 EUR. Neznamená to však, že dvestolitrový bude stáť dvesto euro. Cena 20-litrového ručne vyrábaného sudu je 300 EUR, pretože naň treba dlhšie drevo a nájsť ho, je umenie. Debnárske drevo rastie pomaly.

- Doteraz najväčší ručne vyrábaný sud, ktorý p. Hruškovič v jeho podmienkach vyrobil, je osemstolitrový pre vinára z Vrábľov.

- Drevo na sudy p. Hruškovič používa zo Slovenska. Dokonca aj chýrni výrobcovia sudov – Francúzi - si trebárs v Ladzanoch pri Dudinciach chystajú drevo na export, raz týždenne ho odvážajú a potom naši vinári kupujú sudy zo slovenského dreva z Francúzska...

- Sudy na víno sa vyrábajú nielen z dubového dreva, ale aj z agátového, morušového, z čerešne, slivky či jedlého gaštanu. Pre niektoré druhy vína je vhodnejšie zrenie v agáte. Možno je to drevo podradnejšie než dubové, ale dlhšie taký sud vydrží. 

- Životnosť dubového suda z dielne p. Hruškoviča aj vyše 100 rokov! P. Hruškovič má v pivnici ešte sudy po otcovi a dedovi, najstarší je 13O ročný...

- Ak Váš sud tečie, je to riešiteľné. Vymení sa nepriliehajúca dúha. Sud by však mal mať tesnosť už pri ohýbaní, lebo pri naparovaní sa drevo napučí. Tlak drevo zlepí a keby ste aj obruče dolu zhodili, sud stojí, nerozpadne sa...

- Sudy s rezbárskou ozdobou p. Hruškovič nerealizuje, ale vie sprostredkovať kontakt na rezbára. Osobne na zadnú stranu vyreže akurát rok výroby.

Z histórie debnárstva na Slovensku

Najstaršie debnárske cechy vznikli v Prešove (1475) a Bardejove (1480), do konca 18. storočia ich bolo 39. V roku 1828 bolo najviac debnárov v Brezne (50), Slovenskej Ľupči (36), Bytči (35), Ľubietovej (23), Krupine (20), Banskej Bystrici (19), Pukanci a Novom Meste nad Váhom (16). Ďalšími významnými centrami boli Bratislava, Trnava, Pezinok, Modra, Malacky, Bardejov, Spišské Podhradie, Prešov a Levoča. Domácka debnárska výroba bola v 18. a 19. storočí rozšírená v Trenčianskej, Gemersko-malohontskej a Novohradskej župe. Vývoj debnárstva bol závislý od rozvoja poľnohospodárstva, vinohradníctva, bryndziarstva, pivovarníctva a liehovarníctva. Bryndziarstvo podnietilo debnársku výrobu v Ľubietovej, Slovenskej Ľupči a Partizánskej Ľupči. V roku 1890 bolo v slovenských župách 1 262 dielní, v roku 1930 bolo na Slovensku 763 dielní.

Výroba sudov Pukanec

Debnárstvo v Pukanci súviselo s tunajším baníctvom a vinohradníctvom, hoci debnárske nádoby sa v minulosti používali na množstvo ďalších účelov. Používali sa na nosenie a uskladňovanie vody, kapusty, mäsa, pranie a umývanie.
Debnársky cech vznikol v Pukanci medzi prvým v roku 1636. V 18. a 19. storočí sa v kronikách spomína spoločný cech debnárov, kolárov a kováčov. V roku 1872 boli cechy zrušené a na základe nového zákona pretvorené na spolky. Pukanský debnársky spolok patril medzi najvýznamnejšie a pretrvával aj v období 1. ČSR.
V roku 1950 sa pukanskí drevoremeselníci dobrovolne poskladali na založenie spoločnej dielne. Vznikol tak podnik s názvom Drevoremeslá obce Pukanec, v ktorom sa vyrábali sudy, kade, okná, nábytok, rekreačné chaty a i.
Drevárska výroba však postupne začala upadať v dôsledku rozvoja smaltovní.

Rodinná tradícia

Moja rodina je debnárskemu remeslu zasvätená už niekoľko generácii. V plyvom môjho otca, uznávaného debnárskeho majstra, som sa naučil pracovať s drevom a postupne som si osvojil tradičné technológie debnárskej výroby.

- Výroba drevených sudov
- Výroba drevených kiadí
- Výroba drevených vinoték

Kontakt:

Ladislav Hruškovič
Za Múrom 19
Pukanec 935 05

E-mail:
Web: http://www.drevenesudy.sk/
Tel.: +421 908 683 423

SÚŤAŽ o ochutnávku vín + prehliadku vínnej pivnice a výrobnej dielne sudov a fľašu vína podľa vlatsného výberu

V spolupráci s p. Hruškovičom sme pre Vás pripravili súťaž o ochutnávku vín + prehliadku vínnej pivnice a výrobnej dielne sudov a fľašu vína podľa vlastného výberu u p. Hruškoviča pre 3 výhercov.

Ako sa súťaže zúčastniť?

K súťaži sme pripravili tento obrázok, ktorý sme umiestnili na Facebook stránke Leviceonline.sk.

Pre Vašu účasť v súťaži stačí ZDIEĽAŤ tento obrázok.

Nie ste na Facebook-u a chcete súťažiť? Stačí, keď priamo pod tento článok pridáte do komentárov "debnarsto sutaz" a budete taktiež zaredení do súťaže. :)

Do kedy sa súťaží?

Súťaž o ochutnávku vín + prehliadku vínnej pivnice a výrobnej dielne sudov a fľašu vína podľa vlastného výberu u p. Hruškoviča pre 3 výhercov trvá do 15.3.2015 do 22:00 hod. Dňa 16.3.2015 vylosujeme 3 vyhercov, ktorí so svojou polovičkou vyhrajú ochutnávku vín, prehliadku vínnej pivnice a výrobnej dielne sudov a fľašku vína podľa vlatsného výberu u p. Hruškoviča v Pukanci na Ul. Za múrom 19.

Meno výhercov uverejníme na FB Leviceonline.sk. Výhercov budeme kontaktovať priamo na Facebook-u, alebo cez e-mail. Výhercovia si svoju výhru budú môcť uplatniť priamo p. Hruškoviča v Pukanci na Ul. Za múrom 19.

Ak si výherca svoju výhru do 31.3.2015 neprevezme, tá prepadne v prospech organizátora súťaže.

Pre účasť v súťaži súhlasíte so všeobecnými podmienkami na účasť v súťažiach portálu Leviceonline.sk.