LEVICE 27. decembra 2011 - Sólový bubeník, ktorý vydal dva experimentálne bubenícke albumy a ktorému k popularite pomohli aj videá na Youtube a vydania albumov na last.fm.
Hrával so skupinami Dilusion, Krumplipapricash a neskôr v projekte Stefanik, Perny, Kollar & Kofi. Hudobník z Komjatíc, ktorý sa zameriava na tvorbu a live kompozíciu bubeníckych sól, ktoré sú v štýle kombinácie '60s & '70s, psychedélie, avantgardy a živého drum n bassu. Do Levíc sa dostal koncertami vďaka hudobnej skupine Krumplipapricash, väčšinou však hráva na západnom Slovensku v mestách ako Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Pieštany, Modra, Smolenice...to je Lucas Perny.
Práve dnes 27. decembra 2011 bude v rádiu_FM v relácii Pohoda_FM premiérovo odprezentovaný jeho nový singel pod názvom NEWBORN. Aj pri tejto príležitosti sme Lucasovi položili niekoľko otázok...
Aké boli tvoje bubenícke začiatky? Kto ti pomáhal pri tvojich začiatkoch?
Na úplne prvú pasáž svojich hudobných prapočiatkov si spomínam veľmi matne. Mal som asi päť rokov a chodieval som „hrávať“ do suterénu rodinného domu, kde boli otcove bicie. Vedieť na nich hrať bolo pre mňa niečo nepredstaviteľné. Zobral som si zošítok a každý úder som si zaznačoval. Bola to taká detská hra na skladateľa. Nasledovala dlhá odmlka a predaj otcových bicích. Môj skutočný hudobný príbeh sa začal až vtedy, keď sa otec rozhodol kúpiť staré Amati drums. Naučil ma na nich prvé bubenícke základy od polky, valčíku, foxtrotu až po beatové rytmy. Nasledovalo tradičné garážové búchanie a jedna odmietnutá ponuka od kapely, ktorá nevyhovovala môjmu vkusu. Zlom nastáva v roku 2007, kedy zakladám s Jimim Ružičkom bluesové duo, ktoré by sa dalo nazvať mojou prvou kapelou. Hrali sme repertoár Jimiho Hendrixa, Cream a Deep Purple na streche internátov Mladosť v Nitre, kde sme mali skúšobnu. Boli to krásne časy. Končil som základnú a nastupoval na priemyslovku. Nasledovalo niekoľko kapiel, až som sa nakoniec dostal k sólovej dráhe. Nikdy som nemal žiadnu bubenícku školu, iba otcové prvé lekcie.
Čo ťa inšpirovalo práve k bubeníctvu a čo je tvojou inšpiráciou v tvojej tvorbe? Máš nejaké bubenícke vzory?
Prečo práve bicie? ...možno to bol osud. Bicími sa dá dokonale vyjadriť energickosť, ktorá je symbolom mojej škorpiónskej povahy.
Hudobných vzorov mám veľa a tie hlavné sa stále menili. Začalo to Ringom Starrom, ktorý bol pre mňa spolu s Johnom Densmorom z The Doors bubeníckým ideálom. Hranie do platní The Beatles bolo súčasťou mojich začiatkov. Ku aktívnemu hraniu ma najviac inšpiroval John Densmore, po zhliadnutí DVD výberu The Doors, Soundstage Performances – konkrétne časť Live In Europe 1968 (špecifické a kreatívne hranie, svojský prejav a elegantný 1960s look). Svoje ďalšie vzory som neskôr našiel v Mitchovi Mitchellovi z Jimi Hendrix Experience, Johnovi Bohamovi, Gingerovi Bakerovi (typické šamanistické beaty) a Brianovi Bennetovi z The Shadows. Neskôr som objavil obľúbených bubeníkov starej jazzovej školy (Buddy Rich, Max Roach). Ako som sa hudobne vývíjal, našiel som svoje ďalšie veľké vzory v avantgardnej hudbe. Prvým z nich bol Robert Wyatt zo skupiny Soft Machine pre jeho špecifické hranie a prvé breakbeaty, ktoré kombinoval spolu s psychedelickým rockom, čo považujem za nadčasové a nekonečne inšpiratívne pre moju tvorbu. Niekoľko kompozícii som tvoril v jeho štýle (napríklad moje bubenícke kompozície „Ghost From The Hell In 1972“ a „8898“). Ďalším veľkým vzorom v oblasti art rocku je slovenský bubeník Dušan Hájek z legednárneho Collegium Musicum. Považujem ho jednoznačne za najlepšieho a najnedocenenejšieho slovenského bubeníka svojej doby. Absolútnym vizuálnym, hudobným a až hudobne-božským ideálom sa pre mňa stal bubeník hudobnej skupiny Magma, Christian Vander. O tom, ako ma Magma ovplyvnila, som písal v jednom článku (http://www.musicone.sk/najpozoruhodnejsi-sci-fi-objav-sedemdesiatych-rokov-zeuhl-skupina-magma-s-bubenickym-lidrom-christianom-vanderom/) a preto sa nechcem opakovať. Zo súčasných bubeníkov ma inšpiroval vo svojej hudobnej perfomancii legendárny live-dnb drummer Jojo Mayer a zo sféry ethno music to je Ruben Van Rompaye (famózny hráč na darbuku s neuveriteľným množstvom techník).
Na akých bicích nástrojoch hráš?
V podstate hrávam už dlhší čas na bicích značky Ludwig. Obľúbenými bicími však pre mňa navždy zostanú legendárne československé Amati, pre ich typický garážový sound, ktorý je nanahraditeľný. Veľa ľudí so mnou bude nesúhlasiť, no myslím, že niektoré kusy mali skutočne špecifický zvuk, ktorý mohol konkurovať aj svetovým značkám. Som dokonca administrátom facebookovského fanklubu Amatiek.
Hral si vo viacerých kapelách, na pôsobenie v ktorej máš najlepšie/najkrajšie spomienky?
Ťažko povedať. Za vrchol svojej hudobenej kariéry v skupinách považujem projekt SPKK (Stefánik, Perný, Kollar, Kofi). Najviac stotožnený som bol so svojou prvou, polo-profi hudobnou skupinou s názvom Dilusion, ktorej značka pre mňa kedysi bola ako pre Bonhama Led Zeppelin. Avšak najviac srandy a rockandrollového života som zažil v polo-recesistickej a polo-vážnej kapele Krumplipapricash (tu si môžete prečítať rozhovor so skupinou Krumplipapricash).
Zameriavaš sa na kompozíciu bubeníckych sól. Prečo práve bubenícke sóla?
Kompozíciu bubeníckych sól dnes nerobí takmer nikto. Dal som si za cieľ, že vytvorím nový hudobný žáner, postavený na bicích nástrojoch. Ten by mal integrovať spontnánnosť a energickosť bubeníckych sól v štýle 1960s & 1970s v kombinácii
s modernými breakbeatmi vo vodách drum and bass. V skratke Jojo Mayer, ktorého dopĺňa sólujuci Mitch Mitchell a Christian Vander.
Obľubuješ štýl psychedelic. Prečo práve tento štýl a čo tento štýl vlastne znamená?
Osobne slovo psychedelic považujem za tvorbu hudby v určitom stave mysle, ktorý môže byť dosiahnutý hudobným tranzom. Tento štýl bol najpopulárnejší v 1960s a 1970s a presadzovali ho napríklad Pink Floyd vo svojej ranej tvorbe, Soft Machine, The Doors, v istom období aj The Beatles a množstvo ďalších kapiel. Z moderných skupín využíva vo svojej tvorbe psychedelické prvky napríklad Kula Shaker.
Vydal si dva experimentálne bubenícke albumy pod názvami Winterland a Psychedelic Springlad. Prečo takéto názvy?
Vznikli úplne spontnánne. Chcel som proste bubeníckymi sólami vzbudiť u poslucháča rozličné pocity, ktoré by pripomínali tieto fiktívne krajiny, ktoré sú spojené s ročnými obdobiami.
Práve si vydal svoj singel pod názvom Newborn, ktorý bude mimochodom odprezentovaný 27.12 na rádiu_FM v relácii Pohoda_FM. Prečo tento názov singlu a čím je tento nový singel iný od tých dvoch predchádzajúcich album?
Podstatný rozdiel medzi predchádzaujúcmi albumami a novým singlom je v tom, že nový singel má byť hudobným znovuzrodením. Predchádzajúce nahrávky som si nahrával, produkoval aj vydával sám. Singel vychádza pod vydavateľstvom Small Music Theatre Label a bol nahraný v štúdiu Small Music Theatre Studio. Produkoval ho Michal Uličný (vynikajúci bubeník Bruno Benneton Free Band), ktorý na ňom zároveň spieva. „Newborn“ je hudobnou ochutnávkou toho, čo zažijete na mojich sólových koncertov. Ide o bubenícku kompozíciu, ktorú som komponoval až počas samotného nahrávania spolu s Michalom Uličným. Skladá sa z troch častí. Prvá je bubeníckym introm, inšpirovaným Gene Krupom. Druhá časť je drum and bass s Moby-ovskou príchuťou a záverečná je klasické bubenícke sólo v štýle 1960s & 70s.
V rámci tvojej tvorby si spolupracoval aj s inými umelcami? Chcel by si vo svojej tvorbe vyzdvihnúť niektorých, ktorých považuješ za najinšpiratívnejších?
Z množstva hudobníkov, s ktorými som spolupracoval, by som vyzdvihol niekoľkých. Významnú úlohu v mojej hudobnej kariére zohral sólový gitarista Jimi Ružička, s ktorým som mal niekoľko hudobných projektov (za najvrcholovejší považujem Dilusion). Od leta 2009 pravidelne spolupracujem v rozličných projektoch s mimoriadne talentovaným multiinštrumentalistom Miloslavom Kollárom. Bol napríklad členom SPKK aj Krumplipapricash. Ďalšou významnou osobnosťou môjho hudobného života je vynikajúci hráč na klávesové nástroje Martin „Majlo“ Štefánik. V SPKK som sa tiež zoznámil s experimentátorom Branislavom „Kofim“ Hargašom, s ktorým som odohral niekoľko koncertov a vydal živý album (Live in Kursalón). Zaujímavým prvkom mojej hudobnej kariéry bolo spojenie živej hudby s DJ-om Stanley-om, ktorý priam dokonale vedel ako si predstavujem živý drum and bass v kombinácii s dubstepom a retro sólami. Spolupracoval som tiež so spevákom Egonom Dustom, írskym klávesákom Padom Bradym (v rámci internetovej kapely), Matejom Miklošom (jednorázový, art-rockový projekt Mikloš & Perný), experimentátorom Andrejom Danoczim a mnohými ďalšími.
Realizuješ hlavne svoje sólové vystúpenia, alebo vystúpenia v rámci kapely?
Prioritou sa stali sólové bubenícke show, v ktorých nachádzam neobmedzenosť v tvorbe.
Čo by si chcel dosiahnuť, aké sú tvoje ciele, sny?
Pravidelné hranie, živiť sa hudbou a vytvoriť nový hudobný žáner.
Blíži sa nový rok 2012, aké budú tvoje predsavzatia do nového roka a čo by si na záver odkázal čitateľom Leviceonline.sk?
Veľa a veľa úspešných koncertov. Koncerty sa stali mojim najvyšším ideálom. Budem sa snažiť ich odohrať čo najlepšie.
Ďakujem všetkým čitateľom za drahocenný čas a prajem im všetko dobré do NOVÉHO ROKA 2012. V prípade, že ten koniec sveta príde, odohrám špeciálne a posledné drum solo pre všetkých v rámci End Of The World Party.
Fanklub Lucasa Perneho: https://www.facebook.com/pages/Lucas-Perny/212562708781059
Ďakujeme Lucasovi Pernému za poskytnutý rozhovor a prajeme mu za portál Leviceonline.sk veľa úspechov v jeho ďalšej bubeníckej kariére.
V našom online mp3 prehrávači si môžete vypočuť skladby „Introduction“, „Castle Of Devil“, „Vampires“ a „Newborn“ Lucasa Perného.
zdroj: Mgr. Andrej Budai, fotografie a skladby: archív Lucasa Perného