Teáter komika sa na Levických divadelných dňoch 2014 predstavilo troma hrami + rozhovor

LEVICE 14. apríla 2014 - Z veľkých reproduktorov pod pódiom sa derie nákazlivá detská pesnička o žuvačkách, obecenstvo plné detí netrpezlivo očakáva, kým na pódium vystúpia ich obľúbení rozprávkoví hrdinovia.
Len čo pieseň o žuvačkách utíchne, detské publikum stíchne a so zatajeným dychom očakáva, čo sa bude diať.

V momente, kedy na pódium vystúpi postava nespokojného spisovateľa v podaní Romana Mihálku z Teátra Komika v divadelnej hre Z rozprávky do rozprávky, alebo prasiatko s.r.o., deti opäť zajasajú a svoje nadšenie vyjadria hlasným výskaním.

Osobne nenechávam nič na náhodu a od prvých momentov fotografujem každý moment predstavenia, ktorý sa nesie v duchu spomínaného nespokojného spisovateľa a roztržitého prasiatka, ktoré dokonale stvárnil herec Peter Szutyanyi.

Počas celého predstavenia sa od smiechu za bruchá chytajú nielen detskí diváci ale i novinári a učiteľský dozor. Len čo sa vynikajúci herci na záver vystúpenia poklonia a obecenstvo ich odprevadí hlasným potleskom, vstávam z kresla a bežím do zákulisia vyspovedať „nespokojného spisovateľa“. Po tom, čo Roman Mihálka zhodí tvár detského hrdinu, seriózne mi podáva ruku a usádza sa do kresla pod pódiom. Odrazu na mňa pôsobí úplne inak ako pred pár minútami, keď ešte pobehoval po javisku. Stále je však veľmi milý a vyžaruje zo seba množstvo pozitívnej energie. Po tom, čo sa trocha upokojí a rozdá ešte zopár pokynov ostatným protagonistom, kývne hlavou aby sme začali.

Ako dlho sa už pohybujete v hereckej brandži?

Ani jeden z nás nie je študovaný herec, venujeme sa mu však približne desať, pätnásť a možno aj dvadsať rokov.

Priblížte nám, ako ste sa vlastne k herectvu dostali.

Osobne som sa zúčastnil konkurzu do Divadla mladých, kde som dostal ponuku režírovania. Vtedy si ma všimli ďalší režiséri a následne som cez ďalšie konkurzy získaval nové ponuky.

Hra bola o podstate rozprávky, v ktorej nesmie absentovať dobro so zlom. Bola o večne nespokojnom prasiatku.

Aké postavy ste v hre stvárnili?

Stvárnil som viacero postáv, v závislosti od detského diváka. Mali ste možnosť vidieť, že predstavenie bolo z časti založené na improvizácii.

Čo konkrétne sa Vám osobne na tejto hre najviac páčilo?

Samozrejme diváci, reakcie detí, ktoré vedia vždy prekvapiť, kolegovia a v neposlednom rade pocit stáť na javisku.

Aká dôležitá je pre Vás ako hercov, dôležitá odozva od diváka?

Odozva od diváka je nesmierne dôležitá, no každé predstavenie je iné, nie každé je interaktívne a tak je dôležité, ako sa divák správa. Ak obecenstvo zíva a dáva najavo, že sa nudí, má to dopad aj na náš herecký výkon.

Ako dlho trvá príprava na jedno vystúpenie?

Niekedy máme predstavenie vymyslené doslova hneď, inokedy nám príprava trvá aj rok.

Máte pred vystúpením nejaké zaužívané rituály, nosíte so sebou talizmany?

Za svoje talizmany považujeme svoje vlastné srdcia a herecké duše. Ale okrem toho sú to tie klasické vety ako „Zlom väz“, alebo nakopnutie do zadku. Máme zaužívanú aj modlitbu „Všetci boží svätí aj svete, ktorý milujete, či nenávidíte divadlo, orodujte za nás“.

Čomu sa venujete okrem herectva vo voľnom čase?

Väčšinu nášho voľného času tvorí práve divadlo a záležitosti s ním súvisiace, teda rôzne post produkčné veci. Okrem toho premýšľame nad tým, ako ďalej fungovať a zlepšovať sa.

Čo pre vás herectvo znamená, aký je to pocit stáť na javisku?

Divadlo pre nás znamená všetko, keď nehrám, môj deň nie je úplný.

Aké žánre sú Vám najbližšie? Preferujete skôr komédie pred niečím dramatickejším?

Našou doménou je produkcia pre deti a mládež, no nebránime sa niečomu poučnému, kde môžeme ľuďom povedať niečo do života. No väčšinou preferujeme komické žánre.

Teáter komika sa na Levických divadelných dňoch 2014 predstavilo troma divadelnými hrami. Okrem Z rozprávky do rozprávky, alebo prasiatko s.r.o. to boli aj hry Fero Robinson Crusoe a Večer na druhú.

zdroj a fotografie: Angelika Antalová, www.leviceonline.sk