LEVICE 19. februára 2016 - Futbalový brankár, ktorý svoj športový život začal v Leviciach pod dohľadom skúsených trénerov, pôsobil vo viacerých regionálnych kluboch a podarilo sa mu absolvovať Venglošovu futbalovú akadémiu v Bratislave.
Romanovi Horváthovi, ktorý v marci tohto roka oslávi svoje 27 narodeniny, sa podarilo dostať do zahraničia, kde aj v súčasnosti skúša šťastie. Svoje prvé zahraničné angažmán našiel vo Viedni v kluboch Technopool Admira a "B" tím Admira Wacker - Ostbahn a aktuálne je na skúške v Nemecku. S Romanom sme sa porozprávali nielen o jeho začiatkoch...
Ste odchovancom levického futbalu. Vedeli by ste pospomínať na časy Vášho účinkovania v levickom futbale a regióne Levíc?
Začal som ako mladší žiak v Leviciach, kde ma trénoval tréner Peter Éhn. Moje prvé hosťovanie bolo v Zbrojníkoch, kde ma viedol tréner Ladislav Gubík, ktorý bol aj mojím brankárskym trénerom. Sezóna bola veľmi vydarená. Na tréningoch som sa rozchytal a priame kopy od pól ihriska pre mňa neboli veľkým problémom. Po návrate do Levíc som už ako starší žiak bol poslaný na hosťovanie do Želiezoviec, po ďalšej sezóne som sa dostal k mladším dorastencom v Leviciach, kde ma viedol tréner Juraj Tariška. Ten mi dal šancu a pozíciu brankárskej jednotky v tíme, neskôr starší dorastenci postúpili do najvyššej slovenskej súťaže.
Aké boli pre Vás časy začiatkov?
Začiatky boli pre mňa dosť ťažké, keďže som nastúpil do kolektívu, ktorý sa už dlhšiu dobu poznal, dokonca chodili spolu aj na základnú školu v Leviciach do športovej triedy. No netrvalo dlho, kým ma medzi seba prijali.
Momentálne žijete vo Viedni. Ako sa Vám podarilo, dostať sa tam a aké bolo ísť do cudziny, do úplne nového prostredia?
Všetko to začalo po zápase v Košiciach, ktorý mi vyšiel a následne som sa za pomoci mojich rodičov dostal do Venglošovej futbalovej akadémie v Bratislave. Po skončení akadémie som úspešne absolvoval tréningy u trénera Rastislava Vincúra.
Čo Vás presvedčilo ísť práve do Viedne?
Mojím snom bolo hrať futbal na najvyššej úrovni, no nebolo to možné hneď od začiatku. Všetci športovci vedia, že v športe je veľmi ťažké, presadiť sa pri takej veľkej konkurencii, ale moja túžba hrať futbal bola tak veľká, že som išiel ďalej napriek všetkým prekážkam.
Ako by ste charakterizovali Vašu aklimatizáciu do nového prostredia a ako sa tam cítite v súčasnosti?
Vo Viedni sa mi veľmi páči, športovo je to na výbornej úrovni ako aj celý sociálny systém. Beriem to ako príjemnú a užitočnú skúsenosť, no všade sa vyskytnú neprajníci, ktorí ma posúvajú ďalej už len tým, že neveria, že by som mohol niečo dokázať. No slovo NEMOŽNÉ je silné slovo používané slabými ľuďmi.
Na záver by som sa chcel srdečne poďakovať všetkým mojím trénerom, manažérovi Dominikovi Voglsingerovi, trénerovi Szilardovi Kantárovi a celej akadémii Just4keepers, ktorá je mojím sponzorom, mojím rodičom, rodine a známym, ktorí pri mne stáli nie len v tých dobrých, ale aj v tých zlých chvíľach a svojou dobrou energiou ma posúvali ďalej a aj vďaka týmto ľuďom som tam kde som.
Romanovi na jeho futbalovej ceste držíme palce a prajem veľa šťastia... :)
autor: Viktória Zikmund, fotografie: archív Romana Horvátha
POZRITE SI TIEŽ:
- Ján Jančo ml.: "Tréneri Pavlík, Kuťka a Duhony majú môj obdiv a patrí im veľká vďaka"
- Egon Zorád: Keď vchádzam na ihrisko, zabúdam na akékoľvek životné problémy...
- Marcel Pavlík: "Chcem pomôcť vrátiť levický futbal späť, kam voľakedy patril..."
