LEVICE 17. októbra 2012 - Levické trhy a jarmoky patrili k významným udalostiam mesta a boli preslávené po celej krajine. Jarmočné právo patrilo k najdôležitejším právam mesta, zabezpečovalo jeho ekonomickú stabilitu. Podľa privilégia z roku 1733 mohlo naše mesto Levice poriadať štyri jarmoky ročne. Spočiatku však mali väčší význam iba tri z nich: Trojkráľový jarmok (6. január), jarmok na sv. Jakuba (júl) a jarmok na sv. Michala (koniec septembra).
Zaujímavosťou boli tzv. výkladné jarmoky, na ktorom trhovníci predávali remeselnícke výrobky a potraviny. Jedným z miestnych špecifík boli hojne vyhľadávané látky zdobené modrotlačou. Dobre nakúpiť na trhu patrilo k prestíži mestských paničiek. Kým sa dámy prehrabávali v kopách čerstvej zeleniny a pochutnávali si na malinách či vodových melónoch, slúžky im kráčali v pätách s košmi v rukách a čakali na nákup. Pri širokom sortimente mliečnych výrobkov (smotany), či pri ochutnávaní úlomkov do chrumkava vypečených husacích štvrtiek od žien zo slovenských i z maďarských dedín, si prišli na svoje i ženy z najvyberanejších kruhov.
Od roku 1819 mali Levice právo usporiadať päť jarmokov ročne a začiatkom 19. storočia mali jarmok šesťkrát do roka. Jarmoky trvali tri dni a boli aj spoločenskou udalosťou. Dvakrát do týždňa (v stredu a v sobotu) bol na hlavnom námestí a v priľahlých uliciach trh. Pulty šiatrov sa prehýbali od množstva rôzneho tovaru, nechýbal ani tzv. lacný Jožko (predavač, ktorý mal na pleciach zavesenú drevenú skrinku s drobným tovarom za pár halierov a priťahoval pozornosť nezvyčajným spevom a pokrikovaním). Jarmoky a trhy boli plné vravy a vykrikovania predávajúcich. Sedliaci ponúkali tovar rozložený na rebriniakoch a obyčajných vozoch. Bola to skutočná pastva pre oči. Obchodovalo sa aj s tovarmi každodennej potreby od kuchynského riadu, pukanskej keramiky, odevov až po výrobky, ktoré sa v regióne nevyrábali a dovážali sa až z orientu. Koreniny, látky a iný exotický tovar zabezpečovali do začiatku 19. storočia grécky kupci, po ich odchode túto úlohu prebrali židovskí obchodníci. Na jarmoku bolo počuť maďarčinu, slovenčinu a po roku 1918 tu znela aj čeština. Niekto prišiel predávať, iný nakupovať, ďalší sa počas jarmoku či trhu zmenil z predavača na kupca.
Na týždenných trhoch a výročných jarmokoch predávali aj chýrne levické husacie štvrťky, lahôdka dobre známa až v Budapešti, vo Viedni či v Prahe, sa dodávali i na stoly západoeurópskej aristokracie. Gazdiné v tekovských či hontianskych krojoch prinášali ráno bielymi obrusmi zakryté koše plné surových i pečených husacích štvrtiek, ktoré sa ľudovo nazývali „lúdfertály“. Cena i receptúra prípravy sa u slovenských a maďarských žien líšili. Obľúbené boli husacie štvrťky okorenené majoránkou. Skutočnou delikatesou boli aj husacie pečienky. O rozmach tejto labužníckej komodity z ktorej sa vyrábala aj známa štrasburská paštéta sa zaslúžili predovšetkým židovské obchodnícke rodiny.
Pohľad na starý hotel Lev. Je to unikátna fotografia. Ide o záber z vežičkovej budovy smerom k dnešnému kanáriku a Bátovskej ceste z roku 1903.
Okrem poľnohospodárskych plodín, obilia, dreva a remeselníckych výrobkov od výmyslu sveta sa pod holým nebom predával aj hovädzí dobytok a domáce zvieratá. Tento tovar bol v ponuke v prvý deň trojdňového jarmoku. Z hygienických a priestorových dôvodov dobytčí jarmok premiestnili von z mesta na voľné priestranstvo (tzv. jarmočnisko, Vásártér), ktoré sa nachádzalo približne na mieste dnešnej pekárne a čerpacej stanice na Kalnickej ceste. Na hlavnom námestí sa zo živých zvierat naďalej predávali len barančeky a kozliatka pred Veľkou nocou. Kedysi bol dobytčí trh aj na mieste Gymnázia Andreja Vrábla pri nadjazde.
Pozrite si fotografie a videoreportáž z tradičného levického jarmoku 2012 TU.
zdroj a foto: Csaba Tolnai
